hogo:
Máš medzi mužmi kamarátov a priateľov?
Je priateľstvo medzi ženou a mužom vôbec možné?
Aký je rozdiel medzi priateľstvom so ženou a s mužom?
Je možný intímny rozhovor s mužmi-priateľmi? Kde sú jeho hranice?
Aký je vplyv sexuality na priateľstvo ženy a muža?
Aké vlastnosti si u mužov-priateľov ceníš? aké ti vadia?
Chodili okolo seba viac ako mesiac. No ona ho nevidela. Nebola zvyknutá na to, že sa na ňu niekto pozerá ako na ženu. Raz sa jej prihovoril. Bola prekvapená, že sa s ňou rozpráva len tak, bez toho, aby ich niekto predstavil. Keď zahnala prekvapenie, pozrela sa mu priamo do očí. Do veľkých očí s tmavo hnedou dúhovkou, orámovaných dlhými čiernymi mihalnicami, zastrešenými hustým pekne tvarovaným obočím.
Zaľúbila sa. Jediným pohľadom.
Chcela ho. Keď bola pri ňom, nevedela povedať ani slovko.
Prežívala niečo, čo nepoznala.
A on bol chytrý. Nenaliehal. Občas ju navštívil.
Nedal jej vedieť, že ju chce.
Ona sa pomaly zamotávala do pavučiny lásky.
Postupne podliehala myšlienke mať vzťah.
Bol vytrvalý. Vravel jej iba, že je s ňou rád, že je pre neho ako sestra, kamarátka, že je rád, keď mu pomáha. Veľmi chytré pomalé privlastňovanie. Až kým to nevydržala.
Sama sa mu ponúkla. Sama sa mu oddala. Bola chytená.
A on si pripísal bod navyše v súboji "on a ženy".
Nikdy nedal prvý podnet na to, že nejakú chce. Nechápem, kde získal tú zručnosť. Veď ani nemal veľa rokov. Tak okolo dvadsiatky. A toľko dievčat, ba aj žien ho chcelo.
Bola uspokojená s narodenou láskou. Vtedy ešte nevedela, že po "dotletí ohníka citov" láska bolí, že láska pichá, že premieňa slzy na hrachy skotúľavajúce sa do vankúša, že zabíja vieru v dobré, že pomstu rodí.
Najškaredšie od neho bolo, že sa neschovával.
Všetci kamaráti poznali jeho "tajomstvá". Iba ona ich nemohla vidieť. Lebo bola šťastná. Ak sa niekde objavila, tak všetci o nej vedeli, pretože to šťastie všade rozdávala. On mal zatiaľ čas sa schovať alebo sa tváriť nenápadne. Stále mu verila. Nemala prečo neveriť. Vždy k nej bol milý, vážil si ju a dal jej to, čo chcela.
No raz niečo pocítila. Nevedela čo. Nevedela ako.
Možno to bola intuícia, možno niekto niečo potichu povedal (a ona to počula), možno niekto niečo ukázal (a ona si to gesto všimla), možno ...
A pristihla ho. Bozkával inú.
Nechcela vedieť, ktorú v poradí. Objímal ju v šere malej izby, pri nočnej lampe, pri tichej hudbe. Vytiahla ho z izby za vlasy. Nechápala, kde na to vzala odvahu. Asi už bol čas uvidieť pravdu. Nebála sa, že jej to vráti. Celá sa triasla, pretože tá iná bola jej jediná kamarátka, tá čo hovorila jej rečou. Neverila, že jej to spravila.
Celú noc prebdela. Nespala.
Posedávala po chodbách, po schodoch. Nechápala iných, že sa bavia. Všetci sa bavili. Jej duša nie. No najväčšia rana prešla srdcom až nadránom, keď ju našiel schúlenú pri stene a povedal, že nech už idú spať, lebo že už je unavený.
A toto sa stáva často, že nerozoznáme priateľstvo od falošnosti, neúprimnosti.
A nemyslím si, že to neúprimné sa väčšinou stáva iba medzi ženami. Vyjadrenia a správania falošníka sa líšia od toho, čo v skutočnosti vo svojom vnútri prežíva.
Najviac bolí faloš a klamstvo od človeka, ktorého ľúbime.
Hovorí sa, že láska je slepá. No nie láska je slepá, ale oči zaľúbeného. Ak nevidíme klamstvo vo vzťahu, tak dôverujeme. A ak ho vidíme, tak je smutné, že sa nevieme z takého vzťahu vymotať. Zo slepej dôvery a žiarlivosti človek určite raz precitne. To precitnutie bolí.
Priateľstvo je šťastie. Je vzácna vec. Vo svojej podstate by mala znamenať to, že na priateľa sa môžme spoľahnúť v hocijakej situácii, že vie o nás to zlé aj to dobré, že pozná naše zlé aj dobré črty a nevadia mu natoľko, že stále zostáva naším priateľom. Asi preto najčastejšie považujeme za priateľa svojho patnera. Povieme mu o jeho chybách a neurazí sa. On nám povie o našich a neurazíme sa. Nedostatky seba samého bez obáv priznávame. V priateľstve sa o takýto vzťah nielen snažíme, ale ho aj realizujeme. Sme úprimní. Vyjadrujeme sa tak, ako to preciťujeme. A hlavne dôverujeme.
V kamarátstve je najdôležitejšia striedmosť mysle, kontrola pocitov a
tolerovanie názorov toho druhého.
Vo svojej podstate som introvert. Mám málo kamarátov ako medzi mužmi, tak aj medzi ženami. Možno som v mojej minulosti dala do kamarátstiev strašne veľa energie a často som sa popálila (?).
Vychádza mi to tak, že najskutočnejšími priateľmi by sa mali stať predovšetkým partneri počas ich súžitia krátkodobého či dlhodobého. Záleží na partneroch, kedy si priateľstvo uvedomia. Možno to príde po opadnutí intenzívnej príťažlivosti alebo po odoznení vzájomných krívd alebo po oslobodení sa od starostí s deťmi a možno je ich vzťah priateľstvu žičlivý od samého začiatku. So skutočným priateľom na seba nikdy nezanevrieme, aj keby sme mali byť od seba veľmi vzdialení.
Raz dávno som mojej "láske" povedala, že vzdialenosť nie je príčinou na zabudnutie. A niekto iný povedal, že priateľstvo nezabije diaľka, ale zabúdanie. Moje "priateľstvo" sa prerušilo, kvôli egoizmu, klamstvu, hlúposti a vzdialenosti. Ostala živá "spomienka" a v mojom vnútri malý prázdny bod, ktorý sa nenaplnil už žiadnou inou radosťou môjho neskôršieho života. Nikdy som však nezabudla.
Teoreticky priateľstvo medzi mužom a ženou môže existovať.
Prakticky dodržať to, je tažké. Vraj homosexuáli majú veľa kamarátok medzi ženami.
Heterosexuáli to majú kapánek tažšie.
Ja osobne mám fakt veľmi málo takých priateľov medzi mužmi, kde medzi nami k ničomu nedošlo. Či už čosi fyzické alebo citové. Keď ich tak spočítam, vychádzajú mi dvaja. Jeden bývalý spolužiak z VŠ a jeden súčasný kamarát, ktorého poznám len nedávno. Nehovorím, že som v súvislosti s nimi nikdy na nič nemyslela. Áno, občas mi tak prebehne mysľou…. Ale viem, že to je len záblesk, a vlastne to nechcem, a tiež by bola škoda to kamrátstvo pokaziť.
A hovorí sa, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje, pretože vždy chce jedna strana niečo viac. To viem posúdit len zo svojej strany, neviem, na čo myslí druhý, takže zaručiť sa, že predchádzajúca veta neplatí, neviem.
Otázkou tiež je (teda u mňa), či je priateľstvo priateľstvom, kde medzi kamarátmi sa už čosi stalo? Je to priateľstvo, keď sa raz muž a žena spolu vyspali? Keď k sebe niečo cítia? Alebo cítili v minulosti?
Medzi svojich kamarátov - mužov - radím aj svojho bývalého, s ktorým máme za sebou 4-ročný vzťah. Zaraďujem sem aj muža, s ktorým došlo k sexu, a aj to len raz. Inak sme dobrí kamráti. A za triezva nad tým (aspoň myslím) moc nepremýšľame. Mám oboch rada. Len je otázne, či ako kamarátov alebo ako niečo viac ……
Čo si na mužoch - kamarátoch cením, a prečo ich mám rada, a prečo je to priateľstvo s mužmi iné - je ich akýsi iný pohľad na veci. Niekedy je dobré vypočuť si názor na niektoré veci aj od mužov. Môžu to inak vnímať, a tým aj pomôcť. Získať nejaký ten nadhľad nad tou-ktorou vecou.
Nemám problém s mužmi hovoriť ani o sexe. Skôr by som povedala, že to nezávisí od pohlavia, ale od konkrétnej osoby. Nie so všetkými kamarátkami sa rozprávam o intímnostiach. Keď príde daná téma na reč v mužskej spoločnosti, tak prečo nie? Aspoň zistím, ako sa na to pozerá, ako to vníma chlap, ak ovšem prizná všetko…
A rozdiel medzi priateľstvom s mužom a ženou? Ťažko opísateľné. Ale je. Obe si cením, obe sa snažím udržovať. Tie priateľstvá sa inak vyvíjajú, inak vznikajú, iné témy sa preberajú, samozrejme aj rovnaké, ale z toho vznikajú iné „závery".
Doteraz som mala iba jedného skutočného priateľa - muža. V súčasnosti je mojím partnerom. Dobrý priateľ je podľa mňa človek, ku ktorému môžeš byť úprimný a otvorený vo všetkom. Pri ktorom sa nemusíš hanbiť za to, kým si, za to, na čo myslíš a čo ťa trápi. Je to človek, s ktorým sa dokážem smiať i plakať.
O takéto priateľstvá sa vo svojom živote snažím neustále a podnikám malé krôčky (niekedy aj poriadne skoky) k tomu, aby mali šancu na rozvinutie, no mnohé moje pokusy bohužiaľ zlyhali. Problém bol väčšinou v tom, že si ten druhý neuvedomil, že sa o niečo také ako je priateľstvo, pokúšam.
Vznikajúcu blízkosť medzi dvoma ľuďmi dokáže zmariť aj nepatrná vec, myšlienka, ale skutočné priateľstvo len tak ľahko niečo nezničí. Naozaj ma pozná len ten jeden človek, čo je dosť, ak si uvedomím, že niekto nemusí mať ani také šťastie ako ja.
Inak v reálnom živote sa bavím s mužmi rovnako ako so ženami. No po pár rozhovoroch sa témy a myšlienky žien a mužov, ktoré so mnou zdieľajú, často veľmi odlišujú. Ženy sa mi zdôverujú o svojich intímnostiach a trápeniach oveľa skôr a ľahšie ako muži. Aj keď je to veľmi ťažké opísať a vôbec sa to nedá zovšeobecňovať, pretože v poslednej dobe poznávam mužov a ich problémy a som k nim oveľa bližšie ako kedykoľvek predtým. Sú to však virtuálne vzťahy, preto budem radšej hovoriť o tých, v ktorých mužom hľadím priamo do očí, počujem ich hlas, vidím ich mimiku. Aj keď neviem, ktoré z týchto rozhovorov sú úprimnejšie, otvorenejšie, pretože vo virtualite sa často strácajú zábrany a bariéry, no bezprostredný rozhovor je niečo úplne iné.
Priateľstvá medzi mnou a mužmi sú skôr bežnými vzťahmi, v ktorých sa snažím neprekračovať istú hranicu, pokiaľ to neurobí ten druhý (nehovorím len o intímnostiach, ale aj o dotykoch), som opatrná, a preto by som vlastne mala hovoriť skôr o kamarátstvach, v ktorých sa rozprávame o bežných veciach, živote, ale nezachádzame k dôvernostiam. Čo neznamená, že by som to nedokázala a že nie je možné mať muža - priateľa.
Avšak, v tých otvorených priateľstvách (ktoré mám teraz a ktorým sa veľmi teším) ako aj kamarátstvach, je prítomné aj akési príjemné erotické iskrenie. Neviem, či je možné skutočné priateľstvo s mužom bez tohto iskrenia. Občas, keď sa niektorí z mojich kamarátov usmeje, uvedomím si, aký je to milý muž a že ma k nim ako mužom niečo priťahuje. Tento pocit pri ženách rozhodne nemám. Pokiaľ sa žena ako ja nebráni tomuto iskreniu, "hrozia" jej dve veci - buď sa zaľúbi alebo má šancu rozprávať sa s mužom aj o veciach, ku ktorým by sa inak nedostala.
Keďže mám iba pár priateľov a v reálnom živote skôr kamarátov, cením si ich ako partnerov v rozhovoroch. Dokážu upriamiť moju pozornosť aj iným smerom ako ženy, no v tom sa zase až tak od žien neodlišujú. Sú iní v tom, že nemusia do svojich myšlienok nevyhnutne miešať city. Viem, možno to znie divne, ale niekedy rozhovory odľahčené o city (trápenia a problémy) padnú veľmi dobre a ženy skôr rozprávajú o tom, v čom sa emotívne angažujú. Pri mužoch sa preto oveľa skôr uvoľním, pretože viem, že nemusím uvažovať nad tým, čo s čím súvisí, aké je najlepšie riešenie a čo a ako povedať, nerobím pri nich rozhodnutia, ktoré by ovplyvnili ich budúci život.
A čo mi na nich vadí? Možno práve to, čo sa mi na nich páči. Občas je problém rozprávať sa s mužom o citových problémoch. Ale cesta sa vždy nájde, pokiaľ ide o otvorený vzťah, v ktorom žiadna téma nie je tabu. Keďže som dosť hanblivá, blízkosť muža ma často uvádza do rozpakov, no pomaly sa učím nepripúšťať si príliš niektoré pocity a teším sa tomu, že sa s nimi môžem rozprávať.
Na túto tému som sa tešila. Je pravda, že priateľstvo medzi mužom a ženou je považované za čosi natoľko výnimočné, až niektorí muži odmietajú uveriť v jeho existenciu. A niektoré ženy tiež.
Pravda je niekde medzi. Toto priateľstvo je totiž balansom na hranici. Je to balansovanie pocitov, príťažlivosti, sexuality a skutočná skúška charakteru.
Mám jedného dobrého kamaráta, Inžiniera. Je to skvelý muž, je mi s ním veľmi dobre a dokonca aj jeho priateľka ma prestala vnímať ako konkurenciu. Vidím to ako neklamný znak toho, že toto priateľstvo sa nikam inam neposunie, nepohne sa do mileneckej roviny. S Inžinierom sa cítim bezpečne a je to človek, za ktorého by som vložila bez premýšľania ruku do ohňa. Rovno dvakrát. Toto všetko ešte utvrdí fakt, že ho moja drahá mama považuje za natoľko hodnoverného, že ma pustila s ním a troma ďaľšími osobami mužského pohlavia na stanovačku.
Mám aj iných kamarátov. Kamarátov preto, že nejeden z nich by túžil po tom presunúť naše kamarátstvo za prah spálne a do postele. Tieto kamarátstva sú občas adrenalínové. Kamaráti vedia, že ľúbim iba Tigríka. Lenže z nejakých, mne neznámych, príčin to odmietajú prijať ako fakt. Preto aj naďalej lovia a dúfajú.
A aby tento život nebol až taký jednoduchý, mám aj tretí druh priateľov. Mojich gay priateľov. Títo muži sa nezaraďujú do žiadnej špecifickej skupiny. Sú výnimoční. Sú telom muži a časťou duše ženy.
S Reklamákom mám vždy pocit, akoby som bola v centre diania = pozná všetky akcie, všetky najnovšie „drby“, každú „celebritu“, ktorá sa vyskytne v okolí. Keď s ním idem po meste, nemá význam hrať hru „koho pozná viac ľudí“, pretože si môžem byť stopercentne istá, že to vyhrá na plnej čiare. Je preňho veľmi dôležité, aby bol „v obraze“. Avšak máva aj svoje dni, kedy nemá chuť vidieť ani živú dušu a strpí ma pri sebe preto, lebo prinesiem so sebou čokoládu a budem donekonečna počúvať jeho výlevy nad stavom tohto sveta.
S Artistom som zasa tá najsamkrajšia na svete. S ním chodiť nakupovať je raj na zemi, pretože tento muž má väčšiu vášeň pre nakupovanie ako dve tretiny žien, ktoré poznám. Je prosto NEUVERITEĽNÝ. „Srdiečko, táto farba nezdôrazní krásu tvojich očí.“ Nepovie, že v tom vyzerám ako vypľutá... Prosto vie aj kritiku podať tak, že ma nezraní. No a tie večere pri pozeraní romantických komédií a plakaní pri romantických drámach. Má viac nočných a denných krémov ako ja, rozsiahlu zbierku CD s hudbou, ku ktorej by sa „bežný“ chlap nepriznal a svojský náhľad na vec. Vie ma nalíčiť tak, že sa nespoznávam v zrkadle. A zdieľame obdiv k pekne vyformovanému mužskému pozadiu.
Prečo teda potrebujem mužských priateľov?
Pretože život iba so ženami by bol pre mňa neznesiteľný. Prepáčte mi to, drahé dámy, takúto kritiku do vlastných radov. Ale je to tak. My ženy si občas celkom zručne ideme po krku. Snažíme sa premyslenou taktikou zniesť jedna druhú zo sveta alebo aspoň skopnúť po spoločenskom rebríčku. Muži si niečo takéto neurobia. A nestrpia, aby také niečo bolo vykonávané ich kamarátkam. Berú ma ako rovnocennú bytosť, ktorá sa vie porozprávať o futbale rovnako dobre ako o najnovšom Ferrari. Ktorá síce znesie omnoho menej alkoholu ako ich mužskí kamaráti, ale ktorá svojim šarmom vie presvedčiť barmana, aby nás ešte nevyhodil a nalial poslednú rundu - trikrát :).
Moje skúsenosti sú také, že čím viac sa kamarátsky vzťah medzi mužom a ženou prehlbuje, je dôvernejší, prerastá do lásky a pokiaľ sú pre seba telesne príťažliví, dochádza k premene kamarátstva do iného vzťahu.
Niekedy je cit lásky pociťovaný jednostranne a s jeho nenaplnením prichádza sklamanie.
Niekedy je cit lásky pociťovaný jednostranne a s jeho nenaplnením prichádza sklamanie.
Intímny rozhovor s mužom priateľom je možný do akejkoľvek hĺbky, ale treba dôkladne zvážiť okolnosti, či je tým správnym riešením danej situácie a predísť tak prípadným komplikáciám.
Medzi mužmi mám veľmi dobrých kamarátov a priateľov.
Priateľstvo medzi mužom a ženou určite možné je. Ja som toho dôkazom a určite je nás takých viac (naposledy som v telke počula vyjadrenie Eni Vácvalovej a Olivera Andrásyho, že oni sú tiež dôkazom toho, že to funguje:-))
Nerobím rozdiely medzi pohlaviami, čo sa týka priateľstiev... ak ide o priateľstvo, tak sú predsa tie "podmienky" rovnaké, vážim si v prvom rade človeka a až potom je to muž alebo žena... samozrejme, priateľstvo s mužom ponúka iný pohľad na množstvo vecí, názorov, postojov z mužskej strany.
Priateľstvo je aj o intímnych rozhovoroch, takže je samozrejmé, že intímny rozhovor, ak je dobrým priateľom muž, je možný... záleží na ich vzťahu, povahách, otvorenosti...
Aký je vplyv sexuality na priateľstvo ženy a muža?
Začnem trošku inak. Aj párovému vzťahu prospieva, keď obaja partneri udržujú priateľské vzťahy k iným ženám a mužom, a nemyslia sa tým iba duchovné vzťahy, ale hovorí sa tu aj o telesných dotykoch, objatiach a iných kontaktoch. Väčšinou sa však stretávame s tým, že si ľudia pod tým hneď predstavia mimomanželský pohlavný styk. Keď je reč o telesnom dotyku medzi dospelými, ktorí nie sú príbuzní, myslíme hneď na sexualitu.
Telesných dotykov medzi ženami sa to možno tak netýka, ale ak ide o dotyky medzi mužmi a zvlášť medzi mužom a ženou dostaví sa takmer vždy podobná reakcia. Ale prečo? Veď ako ľudia nie sme len jednoduchými nástrojmi svojich pudových impulzov.
Ak sa naučíme "chodiť" v celej škále telesných nežností (malo by byť normálne, že sa pri vítaní a lúčení objímeme a pobozkáme, že sa držíme a utešujeme, ak to niekto potrebuje, že si padneme okolo krku, keď sa radujeme alebo že sa pohladíme, keď na to máme chuť...), zistíme, že ani jasne erotický pocit nemusí vyústiť v sexuálny akt.
Pri všetkej dôvernosti a telesnej blízkosti medzi priateľmi a priateľkami sexualita je vyhradená životnému partnerovi, pretože zblíženie v tejto oblasti intimitu páru nepodporuje, ale ničí. V dnešnej presexualizovanej kultúre by sme si mali uvedomiť, že telesné dotyky síce podnecujú zmyslové kontakty, ale nemusia zakaždým súvisieť s erotikou a sexualitou, ani k nej nemusia viesť.
Cením si priateľstvo ako také... cením si dôveru, otvorenosť, úprimnosť, porozumenie, pocit, že je tu niekto, na koho sa môžem kedykoľvek s čímkoľvek obrátiť, snahu o pochopenie "ženského sveta". Čo mi vadí? Ak by mi na človeku vadilo niečo, čo by som nedokázala tolerovať, nebol by blízkym priateľom.
Môže existovať skutočné priateľstvo medzi mužom a ženou? Som si istá, že áno ... len teraz to ešte podložiť tými správnymi argumentami :o)).
Ako definovať priateľstvo? Ako istý druh vzťahu? Určite áno ... od toho partnerského sa odlišuje najmä istou nedotknuteľnosťou toho najosobnejšieho priestoru každého zo zainteresovaných.
Za priateľov považujeme ľudí, ktorí nás nejakým spôsobom zaujmú ako osobnosti ... svojím myslením, svojimi názormi, schopnosťou komunikovať ... ale v neposlednom rade aj fyzicky... a ktorých sa snažíme na určitej komunikačnej úrovni lepšie spoznať.
Samozrejme, niektoré priateľstvá medzi mužmi a ženami sú postavené aj na akejsi vzájomnej (telesnej, či duševnej) príťažlivosti. Vzájomná príťažlivosť vyvoláva už vyššie spomínané iskrenie ... snažíme sa toho druhého lepšie spoznať a neraz zámerne vyhľadávame jeho spoločnosť ... aj preto (možno najmä preto) že nám je s ním dobre.
Myslím, že tvrdenie o tom, že medzi ženou a mužom nemôže existovať skutočné priateľstvo šíria ľudia, ktorí majú pocit, že každé iskrenie sa musí prehorieť do skutočného ohníka ... ja viem, že to tak nie je.
Mám medzi mužmi priateľov, ktorých priateľstvo si v istom zmysle cením viac, než lásku. A možno sú tieto priateľstvá skutočne cennejšie. Priateľstvo, ktoré prerastie v lásku a neskôr v nefungujúci vzťah sa obnovuje len veľmi ťažko ... vlastne si nie som istá, či to je vôbec možné.
A aký je rozdiel v priateľstve ženy so ženou a ženy s mužom? Myslím si, že rozdiel je len v tých iskričkách, ktoré môžu celé priateľstvo nabúrať ... na druhej strane si myslím aj to, že ženy majú zase o niečo zložitejšie povahy než muži, takže to priateľstvo medzi sebou nabúravajú zase inak. Ale mám aj ženy priateľky, ktoré si vážim pre to, aké sú a vieme sa vzájomne porozprávať, či podporiť jedna druhú.
Poznám mnoho mužov.
Mnohí ostali známi, ktorých rada stretnem, ale nemám potrebu tráviť s nimi viac času, aby som ich spoznala. Mnohí sa stali kamarátmi, pretože som s nimi vedela tráviť hodiny rozhovormi, lákalo ma rozumieť im a tešilo ma, keď sa im páčilo, čo spoznávali na mne. No a niektorí ma priťahovali tak veľmi, že som mala chuť sa ich dotknúť a prekročiť tenkú, červenú čiaru afyzického priateľstva.
Priateľstvo medzi mužom a ženou je možné, ak si to obaja prajú. Môžu byť spolu, správať sa veľmi družne, spať pri sebe.. Môžu, čo chcú. Respektíve mne osobne sa zdá, že mi to ide. Poznám svoju hranicu a ak si neprajem prekročiť ju, neprovokujem, nezvádzam, nepodsúvam city. Moja miera sebakontroly je dosť veľká (skôr asi zlá vlastnosť ako dobrá) a skutočne sa mi nestalo, že by som "nechcene" niekoho zviedla. S láskou je to ťažšie, ale ak vzniká pred mojimi očami, rozhodne som si toho vedomá alebo to aspoň tuším. Balancovať na červenej čiare som sa naučila, skôr mám problém prehupnúť sa z tých mojich dosť blízkych kamáratstiev do vzťahov. Kontrola je dvojsečná. Kamarátstva mám, báječné vzťahy škrípu. Akoby som sa zrazu nevedela chovať nijak.
Myslím, že každé priateľstvo stojí aj na fyzickej príťažlivosti. Nepoznám mnoho ľudí, ktorí so mnou súhlasili, pretože jednoznačne vedeli vymenovať ľudí, s ktorými síce boli radi, ale "nepriťahovali ich". Za seba ale môžem povedať, že mňa moji kamaráti priťahujú. A niektorí sa mi vôbec nepáčia, ale keď som o tom rozmýšlala, tak určité stopy ich správania vo mne kľudne provokovali fyzickú príťažlivosť. To neznamená, že tomu dávam voľný priechod a besniem po každom kamarátovi :) To nie.
Čo sa týka kamarátstva medzi mužmi a ženami, veľký rozdiel nebadám. Rovnako veľa času viem tráviť so ženami ako s mužmi, komunikácia sa mení podľa záujmov, aktivity tiež. Poznala som ženy, ktoré ma priateľstvom napĺňali v niektorých obdobiach natoľko, že mi mužské kamarátstvo vôbec nechýbalo. Náklonnosť k mužom však predurčuje, že mám väčšiu chuť spoznať radšej nejakého muža ako ženu.
Intímnym rozhovorom sa nevyhýbam ani so ženami, ani s mužmi. Rozprávať o intímnostiach je strašne zábavné a okrem toho sa človek môže dozvedieť plno zaujímavostí. Ja som na intímny život blízkych kamarátov hodne zvedavá prirodzene, ale som uzatvorenejšia ako oni. Žiadna obecná hranica v témach pre mňa neexistuje, rozprávajú, čo chcú, ale otvoriť sa mi trvá. Môj vnútorný pocit je celkom presný indikátor, či sa cítim dobre pri tom rozhovore. Niekedy si s kamarátmi kľudne ľahúčko zaflirtujem, je to fajn. Žiadneho zadaného som ale nikdy nezviedla a čo si spomínam, ani žiaden mňa.
Na kamarátstve s mužmi mi nevadí vôbec nič. Akurát mi chýba kamarátsky fyzický dotyk, lebo mojím prístupom mu celkom striktne zabraňujem. Ale už je to lepšie, mám pár kamarátov, ktorých fakt roky poznám a ktorí ma z času na čas objímu :)
<< Ženy o mužoch IV.: Vzťahy medzi ženami a mužmi ... Ženy o mužoch VI.: Láska a sex vo vzťahu ženy a muža >>
Komentáre
zaujímavé...
to co hovoria blogerky vyssie mi potvrdzuje moj nazor
a este:
a este:
Dnes mi už neostalo síl
skvele, damy
gorda, vravíš, že...
takéto aj iné zručnosti (či „zručnosti“) vo vzťahu k ženám chlapec/muž obvykle odpozoruje, a to buď od mužov vo vlastnej rodine alebo v širšej komunite.
a že sa neschovával? z jeho pohľadu problém nebol v ňom, ale v tebe...
a ten malý prázdny bod v tvojom vnútri? iste bolí aj po rokoch, no výmenou zaň si získala poznanie... a poznanie, jak známo, bolí...
Vierka, položila si otázku...
osobne si myslím, že to priateľstvo je, veď vari nie je kontraindikáciou priateľstva skutočnosť, že môže prerásť v intímny vzťah či lásku... alebo je???
dia, tvoje pozorovanie...
tak ako ty si myslím, že to erotické iskrenie naozaj prítomné je a mám za to, že plynie priamo z našej bio-psycho-sociálnej podstaty. úroveň tohto iskrenia závisí od mnohých faktorov, predovšetkým od stupňa vzájomnej erotickej príťažlivosti a od toho, aký priestor mu muž a žena ponechajú a aký obsah mu dajú...
hogo
2. ked k sebe nieco citia, teda napr. jedna strana ano, druha nie. ta jedna strana sa vzdy pozera na druhu osobu s laskouv ociach... je to priatelstvo?
to tweety :
to cokomilka: citova zavislost a superenie..
sygon
cokomilka
Cokomilka
Cokomilka
sygon, priateľstvo ženy a muža...
sebakontrola je pri tomto balasovaní významnou, no ako píšeš, dvojsečnou zbraňou...
sebakontrola nás vo vzťahoch vo všeobecnosti chráni, no súčasne stojí v ceste dôvernejšiemu spoznávaniu sa. vzdať sa sebakontroly znamená neraz veľký risk, no ako sa vraví, čím risk je zisk (bohužiaľ, nie vždy...).
.
hviera a sygon
:) zaujímavé
myslím, že práve tým "niečím v pozadí", ako si povedala čoko, sa odlišuje priateľstvo muža a ženy od priateľstva medzi ľuďmi rovnakého pohlavia....ale to zase nemusí byť problém (prekážkou vo vzťahu), pokiaľ si obaja vyjasnia, o čo im vo vzťahu ide...priatelia nás možno priťahujú (charizmou aj fyzicky), no to nemusí hneď neznamenať, že od nič chceme viac...alebo to tak nie je?
dia
viem ze ti dvaja moji kamarati, ktori su cisto kamarati, mozno vyzeraju dobre, mozno su sympaticky, a hlvane viem ze su fajn ludia, je tam niekedy iskrenie, dvojzmyselne reci, ale sme len kamarati, a nechcem to pokazit, keby sa o nieco pokusili, myslim ,ze ich odmietnem.
angie, gorda, Vierka, las, tweeta, sygon, lulla
gorda: pri tebe mi napadlo, že pred klamstvom vo vzťahu sa asi ťažko bráni, každý (alebo asi väčšina) z nás vstupuje do vzťahu s dôverou...premýšľala som, kde je ten čas prestať byť opatrný, podozrievavý...pokiaľ niekomu dôverujeme, veríme v jeho lásku a chceme mu dopriať slobodu...tým sa však stávame zraniteľnými :( je to risk...rovnaké je to asi aj v prejavovaní náklonnosti a citov, keď sa snažíme byť úprimní a otvorení, môžeme veľa stratiť a mnohí si to neuvedomujú...myslím to, čo im v tej chvíli dávame...
Vierka: neviem či ide vo vzťahu s bývalým o priateľstvo...asi tam už sú témy, ktoré spolu nemôžete zdielať, netuším, ale nehovorím nie, asi to záleží od toho, nakoľko tí dvaja chcú byť priateľmi...no na druhej strane premýšľam nad tým, či môžeme hovoriť o priateľstve (a pri ňom aj zostať) tam, kde k sebe dvaja niečo cítia, čo je podobné, ako byť s bývalým....ja svojim citom nedokážem rozkázať, takže u mňa tam rozhodne sú :)
tweety: ty to máš skvele zariadené, naozaj...máš veľa priateľov a každý ti sadne v niečom inom, si šťastná žena ;) no zaujímalo by ma, ako sa na to pozerá tvoj milý...nežiarli? toho môjho by asi roztrhlo xi...
las: naše názory sa v mnohom prekrývajú ;)
lulla: síce vecné, stručné a jasné, ale výstižné ;)
sygon: s tebou mám spoločné to, že ma moji kamaráti istým spôsobom priťahujú a tiež mi chýba kamarátsky fyzický dotyk, no chránim sa a stránim sa ich rovnako ako ty :)
ups :(
Dia
ale na druhej strane, kamarat sa ta nespyta, ake mas spodne pradlo :D
takze vlastne sama neviem
:D to asi nie
inak, ak si to porovnám s priateľkami, aj my sa rozprávame o veciach, ktoré niekomu inému nepovieme (ľudia si vyberajú, komu ich povedia), aj o spodnom prádle, ale keď sa ním chválime, tak za tým nie je nijaké iskrivé pozadie, že :D ? no rozprávame sa aj o veľmi intímnych veciach...
oprava
dia
to je to, čomu ma naučili moji kamaráti z LatinAmer - vedieť sa objať bez myšlienky na sex,
keď sa prvý krát pozrieš na niekoho, kto tancuje salsu alebo merengue, tak sa ti zdá, že tí dvaja musia spolu chodiť a pritom to môžu byť napríklad aj súrodenci
to je to, čo si treba stále uvedomovať, že tento/táto muž/žena je kamarát/-ka a keď slovami naráža na sex, tak ho/ju slovami odrážaš a postupne vieš, čo si ku komu môžeš dovoliť - je to oťukávanie a skúška toho, koľko komu a čo voči sebe povolíš
žiaľ tak to funguje u nich
keď som sa vrátila domov, mala som trošku problémy s tým, že ľudia u nás, ťa len tak nepobozkajú, keď ťa stretnú
no dia
to je to, ja ho beriem ako kamarata, co sa odohrava v jeho hlave, to neviem (aj ked, obcas nejake tusenie mam, ale iba obcas)
olga,
na lice, alebo myslis usta?
veď ja som oli veľmi
zase mám priateľky, s ktorými sa bozkami aj lúčim a nie je to problém, naopak, je to príjemné, pretože to nie je len tak naoko ;) no u chlapcov niečo také nepoznám...
na druhej strane ma raz jeden môj kamarát poprosil o objatie a aj ma občas pobúcha po pleci, či pohladí po chrbte a ja neviem, čo s tým...je to príjemné, v podstate sa tomu teším, ale mám z toho aj obavy...no učím sa...verím, že za tým nič viac nie je :)
xi áno tebe Vierka :)
no, tak v tom pripade, sa
co sa tyka bozkania.
v madarsku je zvyk bozkavania sa na lice, takmer pri kazdom stretnuti, aj s muzmi. bolo mi to trochu divne na zaciatku, lebo u nas taky zvyk nie je, a nebozkame sa napr. ani v rodine moc. ale ja to mam rada
a v Prahe, je taky zvyk, pobozkat na usta. tak toto mi bolo divne. vo firme sa oslavovali meniny, a holku kazdy chlap pobozkal na usta
joooj Vierka áno
ale na ústa....mmm, tak to som ešte nezažila...
mmm, už vidím
vierka
diuš
ak si vo svojej vnútri povieš, že je to objatie kamarátske, tak takým bude
:)
opr
diuš
som taký charakter - nekontrolujem, lebo dôverujem a nie je to "zaslepenosť" z lásky,
proste neviem prejaviť žiarlivosť a tiež to nie je preto, že neviem mať niekoho rada
vďaka mojej smutnej skúsenosti s láskou nečestnosť a faloš nepraktikujem ani vo vzťahu k partnerovi, ani vo vzťahu k príbuzným, kolegom či známym
keď sa teraz rozprávam s mojim bývalým, tak sa s ním nerozprávam, ako s "láskou môjho života", ale iba ako s biologickým otcom mojej dcéry a rozhovory sú to úplne všedné
dlho som túžila po tom, aby mi povedal "perdoname lo malo que te hice" a keď mi to po 10 rokoch povedal, bolo mi úplne jedno, že sa ospravedlňoval
:) vieš, že som to prečítala
áno oli
možno začne človek žiarliť až potom, ak mu dá ten druhý zámienku...ale žiarlivosť je často stálou výbavou niektorých ľudí, aj bez zámienok, no myslím, že je asi najmenej takých ako si ty, ktorí vôbec nežiarlia...ja som si tiež myslela, že patrím do tej istej skupiny ako ty, ale viem, že žiarlim aspoň kúsok, aj keď si to niekedy nepriznám :)
tweety, pekná myšlienka, že...
a že z tebe neznámych príčin viacerí tvoji kamaráti odmietajú prijať ako fakt to, že ľúbiš iba Tigríka a aj naďalej lovia a dúfajú?
vyplýva to asi zo skúsenosti, že aj zdanlivo stabilné vzťahy sa (občas) rozpadnú, a zo skutočnosti, že o teba stoja... zaiste vedia, prečo :)
angie, dobrý postreh, že...
máš pravdu, že ani jasne erotický pocit nemusí vyústiť v sexuálny akt... no druhá stránka tejto mince je, že MOŽE vyústiť v nadviazanie intímnejšieho vzťahu. toto asi stojí za istým odstupom voči telesným dotykom medzi mužmi a ženami a za ich tabuizovaním.
laskonka, medzi priateľstvom...
súhlasím, zároveň sa mi zdá, že tá nedotknuteľnosť nemusí byť absolútna, inými slovami priateľstvo muža a ženy obsahuje (potenciálny) zárodok lásky... čo niekedy môže byť celkom príjemná vyhliadka, inokedy zas hrozivé riziko.
dia, tiež si všímam,
a ešte tvoje "v reálnom živote som síce dosť pojašená, ale inak rezervovaná..." - to tiež sedí ... aj napriek tomu, že už nie som až tak úplne rovnako mladá :o))
hogo, samozrejme, že priateľstvo
A ešte by som dodala aj to, že či priateľstvo má alebo nemá šancu prerásť do nejakého hlbšieho vzťahu súvisí aj s tým, akým obdobím života človek práve prechádza - či má vyhovujúci vzťah s partnerom a bráni sa vzniku novej lásky, alebo naopak ...
dia
:) lulla
Dia
ked ta idu pobozkat na usta, no, ani ja som nevedela, ked tej kolegyni gratulovali, vycierala som oci... potom som uz pochopila, preco ma jeden kolega stale bozkal na usta, a ja som myslela, ze nieco bude, hehe.
no, pride mi to aj tak zvlastne. kym som bola tam, tak to bolo take normalnejsie, teraz som si uz odvykla
:D ooo Vierka
no, tie desifrovatelne signaly
ked nevies, ci sa ta klient pyta zo slusnosti, ako sa mas, ci naozaj chce vediet ako sa mas.
no taki sme, asi aj ja obcas :)
dia
hogo
angie
Dá sa pozemok získať späť ?