hogo II

rozbeháva.. som rada, že som sa zapojila, a vítam všetkých čitateľov.. komentujte, prosím, nech tu vznikne poriadna diskusia.. :o)

a zamyslenia hodné zamyslenia.
Čo ma teší,že si aj v dnešnej emancipovanej niekedy i feministickej dobe,naše ženy blogerky nedokážu bez nás mužov / blogerov / predstaviť život.
Mám aj pocit,že väčšina sa zhodla i na vlastnostiach muža...škoda,že na mňa to moc nesedí :))
Určite to nie je môj posledný koment,len musím do vane,dnes nám tečie teplá voda len do pol desiatej :))

že vaše osobné výpovede ma zasiahli širokou škálou protichodných pocitov.
od nádeje, prekvapenia a radosti až po pochybnosti, smútok, beznádej...
tieto pocity sa vo mne striedali od eseje k eseji, neraz dokonca i medzi začiatkom a koncom eseje tej istej autorky.
<b>moja nádej pramenila zo skutočnosti, že väčšinu z vás my muži priťahujeme</b>, že nás považujete za nenahraditeľnú súčasť svojich životov, že veríte v možnosť dorozumieť sa s nami.
<b>môj smútok až beznádej vyvolával</b> zreteľne pozorovateľný <b>fakt, že</b> s plynúcim časom, vekom a dozrievaním <b>vaše očarenie mužmi klesá</b>... že čím viac máte s nami zraňujúcich, bolestných skúseností, tým menej nám dôverujete, tým menej veríte v možnosť pochopiť nás a tým viac na túto možnosť rezignujete.
<b>hm, naozaj smutný proces</b> a pre ženy i pre mužov <b>neradostná životná perspektíva... </b>
verím, že pre nás mužov, pre hrdinský rys našej mužskej podstaty, <b>aj veľká výzva. </b>

aj vy muži občas strácate vieru v to, že vôbec ešte existuje žena, ktorá nejde len po peniazoch, postavení, je inteligentná, atď. (líši sa pri každom mužovi a každej skúsenosti, tak si vyberte), ale vždy je to len na chvíľu. u mňa je to tiež tak.. občas snáď už ani neverím, ale ten rojko vo mne mi nedovolí sa s tým zmieriť, a už o chvíľu zase hľadám všade len to dobré, dôverujem, teším sa.. takže muži, nezúfajte, aj keď sa tvárime, že už nebudeme chcieť mužom veriť, prejde nás to a opäť si uvedomíme, že by nám tu bez vás bolo smutno.. :)

"čím viac máte s nami zraňujúcich, bolestných skúseností, tým menej nám dôverujete" - no tak nejak to je... tazke je dat ruku znovu do ohna, ked sa uz clovek popalil

tú občasnú stratu dôvery voči mužom... tá je asi v čase sklamania pochopiteľná.
skôr pozorujem, že ženy dôveru k mužom postupne strácajú s vekom, u žien nad štyridsať je táto strata často zreteľná a prechádza dokonca v averziu, niekedy hraničiacu s nenávisťou k mužom (často pozorujem u rozvedených žien, ktoré majú pocit, možno občas oprávnený, že ich partner podrazil či podviedol).

viem, je celkom pochopiteľné, že žena je po sklamaní opatrnejšia a nedôverčivejšia... no jednako je mi z toho smutno.

tu nedoveru po rokoch, pripadne rozvode.. aj ked ma v zivote vela ludi podrazilo, ci uz muzov, alebo zien, na zle som zabudla rychlo, na dobre spominam.. a dufam, ze mi tento postoj este dlho vydrzi..

ale asi to tak funguje aj u mužov, nie? určite sú aj oni po nepríjemných skúsennostiach opatrnejší...

a ponechať si zo vzťahu len to dobré, to je veľký dar, nie každý ho má.
dúfam, že ti tento prístup vydrží.

sú po neprijemných skúsenostiach opatrnejší, no u mužov som si nevšimol, že by zanevreli na všetky ženy, že by ich začali neznášať či nenávidieť... muž po sklamaní vo vzťahu obvykle nerezignuje, vytrvalo hľadá nový vzťah a verí, že raz to predsa musí výjsť.

dakujem, budem sa snažiť.. :)
ako Lusia poznamenala, myslim, ze to iste plati aj u vas, muzov..

odpoveď tebe som omylom adresoval lulle...

nejde len o stratu dôvery v partnera (o stratu dôvery v mužov, resp. v ženy) ale niekedy aj o stratu kúsku sebadôvery ... ktorý sa niekedy získava tiež len veľmi ťažko...

ja si častejšie spomínam na to zlé, ako na to dobré
a veľa "zlých" vecí z minulosti ešte aj teraz preciťujem
:(
asi je to charakterom
alebo v minulosti nezodpovedanými otázkami?

by eventuálne na teba sedeli? Celkom by ma zaujímalo ... :o))

pamätať si z minulosti skôr to zlé, než to dobré a myslím, že to súvisí s povahou, s tým, či má človek optimistické, alebo naopak pesimistické očakávania. a asi sú za tým aj, ako píšeš, nejaké neuzavreté, nezodpovedané veci z minulosti....

len dúfam, že dnes večer budú komentovať aj páni... :)
/okrem Teba samozrejme/

myslim, ze teraz si to vystihla uplne presne.. cim viac nam kedy kto ublizil, tym viac si prestavame verit.. a tym tazsie potom verime druhym.. to je, myslim, este horsie a destruktivnejsie. niekedy je to ako zacarovany kruh..

žena či muž strácajú aj kus sebadôvery, no to sa mi zdá byť menší problém ako keď stratia dôveru v opačné pohlavie.

a ja budem teraz chvíľu ticho, nech majú priestor na vyjadrenie aj ďalší páni :)

krv mi ešte prúdi,mile rád zodpoviem bez ostychu :))
Aj odstupom času nič neberiem ako samozrejmosť,nie som mužom sladkých či zamilovaných slovíčok,partnerka to musí v/e/idieť,rád som pod pantoflem,plačem do vankúša musím stále komunikovať/ po určitých skúsenostiach/ aby som predošiel hádkam či nedorozumeniam.
Tak,neviem či sú to vôbec vlastnosti,ale snáď stačí :))

naucila ma to moja mamina svojim pristupom k zivotu. nic nie je horsie, ako premarnit cas trapenim sa, ked na svete je tolko krasy.. a ja stale verim v dobro ludi, a viem, ze aj ked konaju zlo, ma to svoju pricinu, niekto im niekedy ublizil. a ak im pomoze to, ze si do mna "udru", tak rada pomozem. do mna sa toho zmesti. ale ak pre mna ten clovek urobil aj nieco dobre (kupena ciganska napriklad), vzdy, ked je mi smutno, spominam na to, az sa mi to vryje do pamate.. a ak ma aj napadne podraz alebo nieco zle, co som zazila, hned sa snazim to prekryt tym dobrym.. zivot je prilis kratky na to, aby sme sa zaoberali nezmyselnostami.. oplacajme vsetko laskou, a svet bude krajsi..

peknú myšlienku, že hlavné je, aby ťa mal muž rád takú, aká si... a som si istý, že v obrátenom garde by sa k tvojej myšlienke prihlásil aj nejeden chlap.

aj ja verím v dobro ľudí, ale, žiaľ, naučila som sa v neho veriť iba ja sama
veľmi TI závidím tvoje šťastie, že si mala pri sebe mamku tak blízko (a je mi smutno, že to tak už nie je)

súvisí ... myslím...

tvoje želanie, aby muži riešili rôzne situácie dohodou, nie zákazmi a príkazmi...
myslíš si, že v dnešnej dobe je ešte vôbec možné, aby muž žene niečo zakazoval a prikazoval? nemyslíš si, že sklon zakazovať a prikazovať majú neraz (aj) ženy?

bola tak nezvyčajne milá :) veď ako inak by sa dalo vysvetliť, že napriek tomu, že máme kopu strašných vlastností, by ste bez nás boli úplne stratené a život by bol nudný??? ;)

díky za odpoveď, jasné, že stačí ... lenže to ani tak nie sú atypické mužské vlastnosti ... skôr možno také, ktoré si muži nechávajú pre seba, resp. pre svoje partnerky a veľmi sa o nich nehovorí ... muži sa k nim priznávajú neradi (česť výnimkám, ako vidím) a ženy preto, že ich milujú a možno aj z istého pocitu spolupatričnosti...

ja som k mužom SKORO stále milá :). A nenechám si nič prikazovať!

tak, ze vsetko, co sa ma stat, sa stane preto, lebo uz som na to dostatocne pripravena. aj to, ze mamina uz so mnou nie je, chcem brat tak, ze uz ma naucila vsetko, co mohla, dala mi toho tolko, kolko len vladala, a dalej to musim zvladnut sama.
tak isto, vsetky zle veci sa mi stali iba preto, aby som sa z toho poucila, posilnilo ma to, pripravilo zase na nieco ine.. nie vzdy to ide tak lahko, ako teraz pisem, ale snazim sa na to pozerat z tohto uhla..

že si k mužom skoro stále milá a pritom si nenecháš nič prikazovať... dá sa to vôbec skĺbiť? ;)

že u väčšiny mužov nenachádzaš ohľaduplnosť a obetavosť... sme naozaj až takí egoistickí a bezohľadní?
a vari ešte viac ma udivilo, že medzi „zlé“ vlastnosti mužov si zaradila aj zvedavosť... čo je na mužskej zvedavosti zlé? nie je vari zvedavosť súčasťou záujmu a pozornosti mužov, o ktoré stojíš?
a že muži stavajú ženy pred hotovú vec? vari ženy proti tomu nemajú naozaj žiadnu protizbraň?
tvojej skúsenosti s mužmi rozumiem tak, že my chlapi ako-tak za niečo stojíme v čase zamilovanosti, a potom to s nami ide pekne z kopca... FAKT je to tak?!

tam bolo to slovo SKORO stále milá... byť k mužom vždy milá, to by ma stálo nadľudské úsilie :)

čo napísala gorda, že muži vás majú sklon stavať pred hotovú vec (teda vám vlastne určovať, čo máte robiť a čo nie), tak potom by si musela byť voči mužom SKORO stále v opozícii... mala by si vôbec možnosť byť k nim niekedy aj milá??? ;)

Gorda sa možno stretla s nejakým iným druhom mužov ako ja :). Aj keď možno niektorí muži majú také tendencie, stále sú to len tendencie...

že muži sú (ako si napísala) neraz zdrojom najkrajších i najtrpkejších okamihov v živote žien... no nemyslíš, že to isté môžeme povedať aj my o ženách?

môjho života (ohľaduplnosti a obetavosti zo strany mužov voči mne bolo v mojom živote strašne málo)

a asi som aj veľký pesimista

žiaľ v minulosti som mala takých kamarátov a partnerov, ktorí ma citovo zneužívali a to mi nedodalo veľa dobrej "viery" v muža

muži sú zvedaví v egoistickom slova zmysle - väčšinou chcú počuť kladnú odpoveď na to, čo hovoria/robia a preto sa stále pýtajú napríklad aj takto: bol som dobrý? páčilo sa ti to? pekne som to urobil? dobre som to urobil? ako vyzerám?

protizbraňou k "postaveniu žien k hotovej veci" by malo byť dobré slovo a porozumenie, ale veľa krát to nepomáha (pozri sa koľko ženatých mužov sedí v krčmách), žiaľ veľa žien pozná "hotovú vec" vo forme facky a to je zlé


ešte smutnejšie je to, že muži, ktorí by sa mohli "prevychovať" možno aj čítaním týchto stránok, sa k internetu nedostanú

najkrajsich aj najtrpkejsich okamihov u zien, presne ako naopak.. ako som uz pisala, bez toho by to nebolo ono..
na dnes vecer sa s vami lucim, a velim odchod do postele..
dobru noc.. :o)

prajem dobrú nôcku

ktorú popisuješ, nemusí byť motivovaná len egoistickými pohnútkami... môže za ňou byť mužova neistota, obava, či nezlyhal, či splnil ženino očakávanie... môže to byť napríklad vtedy, keď žena mužovi nedá jemu čitateľným spôsobom najavo, ako sa cíti(la)...
a tá hotová vec v podobe facky... hm, to už sme pri téme násilia, verím, že v ďalších častiach ju otvoríme a pôjdeme do hĺbky.

vďaka za váš čas, pocity, myšlienky a názory... mám nad čím dumať...

na Marse je pre mňa veľkým povzbudením: vlastne si dospela k tomu, že my muži potrebujeme takmer všetko to, čo aj vy ženy, že na emocionálnej úrovni sme si veľmi blízki...
vŕta mi ale v hlave otázka: prečo je teda medzi mužmi a ženami toľko nedorozumení?

uz veselo pracujem..
hogo, mozno je tolko nedorozumeni preto, lebo zeny sa boja dat najavo, ze nie su az take krehke, ale ani take zavisle, a muzi zase nechcu prezradit svoju zranitelnost.. preto sa kazdy z nas z casu na cas na nieco hra.. a potom to dopadne tak, ze my mame o com pisat.. :o)

fu, to bolo komentarov (o tom som hogo pisala, aj teraz som mala co robit, aby som to precitala, nie este po vikende :) )
teide, o tom som pisala ja, ze aj ja poznam kopu chlapov, ktori su hrozne ukecaní (teraz v dobrom). a neboja sa vyslovit pocity, len su aj takí, ktorí sa toho boja.
a ciastocne suhlasim s tym dlhsim komentarom gordy. ked chlap pochybuje, a spyta sa ci to urobil spravne, a zena povie, ehm, milacik, nie az tak, to malo byt takto... tak uz je zle (vo vacsine pripadov)

už dochádza, že nie ste zďaleka také závislé krehotinky, ako sme si my, príslušníci „silnejšieho pohlavia“, doteraz namýšľali :)
toto vedomie vašej sily nepramení ani tak z feministických aktivít žien (radikálny feminizmus podľa mňa vzťahom žien a mužov viac škodí než prospieva), ako z pozorovania a reálneho poznania, aké role dokáže každá žena v jednej osobe zvládnuť (pracujúca žena, priateľka, milenka, manželka, kuchárka, práčka, upratovačka, matka, dobrá duša domova, ...).
a že ste silné, čím ďalej tým častejšie uznávame a tešíme sa z toho...
no s priznávaním našej zraniteľnosti je to inak...
takéhoto priznania sa mnohí z nás naozaj boja, lebo si (ne)oprávnene(?) myslíme (tak sme boli vychovávaní), že vy ženy v nás hľadáte oporu, o ktorú sa môžete oprieť... no ale opri sa o zraniteľnú oporu!?

sexuálnou atletikou, ktorú vidíme v pornofilmoch... tá v nás vzbudzuje a žíví predstavu, že čím rýchlejšie a drsnejšie, tým lepšie, a sme prekvapení, keď žena povie, že od nás čaká niečo iné, nehu napríklad. v sexuálnej oblasti sme, myslím si, väčšinou dosť nedotkliví až ješitní ;)

:)

ano, hľadáme vo vás oporu, ale na druhej strane, chceme aj vedieť, že nie ste len stroje, že máte aj city. veď predsa aj o ženu je možné sa oprieť, aj keď je zraniteľná. proste chceme vedieť, že keď vás štipneme, tak vás to bolí, že keď sa stane tragédia, tak vám je smutno, pretože vtedy vieme, že dokážete skutočne preciťovať vzťah, ktorý máte. že vnímate aj zmeny nálad, tragédie, šťastie.. a tak..

... Precital som si to vsetko :D a Klobuk dole, je to strasne zaujimave. Tak vsetky ste sa zhodli minimalne na 1 veci. Ze my muzi mame svoju hrdost a ta je bohuzial niekedy niecim co stoji v ceste velkym veciam. Nie sme komunikativny? Nemyslim, len zalezi od konkretnych veci. A najviac ma pobavilo to ako pisala tweety o tej oprave kvapkajucich kohutikov. Je to tak. Ja uz sa uz cely tyzden snazim vymenit svetla na chodbe.Ale stale mi nejak do toho nieco prislo... A priznam sa je to aj troska tou lenivostou :D Ale inka je zvacsa pravda to co ste opisovali. Strach z nedorozumenia je urcite aj na jednej aj na druhej strane. A ked sa k tomu mozem vyjadrit tak si myslim ze muzi a zeny nie su az taky rozdielny.. Len maju odlisny pohlad na svet..

že prežívame všetko práve tak citlivo ako vy, len naša citlivosť je opúzdrená výchovou a našou kultúrou, predstavou tvrdého, drsného muža, ktorý nevyroní slzu ani pri smrteľnej posteli svojej matky... je to mýtus, ktorý je do nás vtĺkaný toľkými spôsobmi, že často ani sami netušíme, že kdesi hlboko v nás je citlivé jadro. v jeho (znovu)objavovaní nám musíte pomáhať a byť veľmi-veľmi trpezlivé, pls...

tak to si môj svetlý a nedosiahnuteľný vzor :))

sa toho zena casto ujme sama, a to svetlo vymeni, lebo jej to vadi. a potom preto sa na to tak pozerame.

keď vravíš, že „muži a ženy nie sú až takí rozdielni.. len majú odlišný pohľad na svet..“
no ten náš odlišný pohľad na svet je dvojsečná zbraň...
na jednej strane je naša odlišnosť zdrojom vzájomnej príťažlivosti, na druhej strane nás od seba vzďaľuje a neraz vytvára medzi mužom a ženou neprekonateľnú priepasť. to, o čo sa neraz celý život usilujeme, je pochopiť, kde je tá magická hranica medzi príťažlivými a odpudivými silami, aby zradných priepstí vo vzťahoch mužov a žien bolo čo najmenej.

„muži viac rozmýšľajú vtákom než rozumom“... nemyslíš, že rovnako by mohla (ne)platiť parafráza tohto výroku: „ženy viac rozmýšľajú lonom než rozumom“?
nnno, a aj keď to nejde ani s nami, ani bez nás, teší ma, že nás nutne potrebujete k životu :)

a mam pocit ze zeny su v tejto veci zasadovejsie, a vedia povedat nie, u chlapov je to tazsie - moj osobny dojem, osobna skusenost.
urcite su a z toho vynimky, len ich nepoznam :)
no a bohuzial potrebujeme vas k zivotu. fakt bez vas to nie je ono :)

som v tomto trpezliva, pretoze viem, ze ta citliva cast sa niekde vnutri skryva.. :)
no a co sa (ne)rozmyslania rozumom tyka, zena si (myslim) viac vazi vztah, ktory ma, a zeny celkovo menej podvadzaju, pretoze ak zena podvedie, znamena to, ze vo vztahu nebolo vsetko ok, a do nevery vlozila aj srdce (vynimky su, samozrejme, aj tu), zatial co muz, ak aj ma vztah, v ktorom vsetko funguje,pokial sa naskytne prilezitost, nema az take zabrany, proste to spravi.. (aj tu platia vynimky).. asi preto sa hovori, ze muzi rozmyslaju niecim inym, pretoze ked maju prilezitost, vyuziju ju a nemyslia na to, ake to bude mat nasledky..

aku dlhu vetu som napisala.. :) vychrlila som ju ako bez dychu.. :)

ale pekne si ju napisala :)
suhlasim

nájdu sa samozrejme výnimky ako na jednej tak i na druhej strane.
Možno žena do toho dáva srdce a muž dume niečim iným,avšak štatistika veda je a podľa toho sa častejšie " omylov" dopúšťa jemnejšie pohlavie :))
A teda,že by až toľko žien bolo vo vzťahu nešťastných sa mi veriť nechce.
Respect :))

že ženy sú zásadovejšie a vedia povedať nie sa stretávam často a v tejto otázke už dlho vediem spor aj so svojou lepšou polovičkou... no pýtam sa: čo by si muži počali so svojou bezzásadovosťou a nezvládanou či nezodpovednou sexualitou, keby nenachádzali ochotné spoluhráčky do svojich hier, hm???
na flirt, vzťah, sex, neveru predsa vždy treba dvoch...

skrývajúcej sa hlboko v duši každého chlapa...
je super, že v jej existenciu veríš a že si trpezlivá... želal by som si, aby rovnakú vieru a trpezlivosť zdielalo čo najviac žien.
no je tu aj otázka, ako dosiahnuť, aby citlivá časť duše chlapov nebola tak skrytá, že často o nej nechyrujú ani oni sami.
určite v tom môžete veľa pre nás urobiť ako naše trpezlivé priateľky, milenky, partnerky... no ešte viac pre to môžete spraviť ako matky svojich synov, ktoré svojich synov naučia, že za svoju citlivosť sa nemusia hanbiť, že byť citlivý nie je to isté ako byť slabý.
tento mýtus my chlapi sami, bez vašej pomoci, nezlomíme...

môžu nachádzať "hráčky" do svojich hier, ale položme si otázku. sú všetky tie spoluhráčky zadané? prípadne, priznali sa im tí chlapi, že sú oni zadaní?
k citlivosti: presne ako píšeš, ja sa o to snažím v mojom vzťahu, a budem sa o to snažiť aj ako matka.. :) byť vnímavý a citlivý je dokonca niekedy veľká výhoda..

je rozdiel v tom, či je „spoluhráčka“ zadaná alebo nie?
pátrajú spoluhráčky, či chlap nie je náhodou zadaný?
ak zistia, že zadaný je, mení to nejako ich prístup k „hre“?
k citlivosti:
áno, vnímavosť a citlivosť je ČASTO veľkou výhodou, a preto nevychovávajme zo svojich synov „vojakov“, ktorí predsa neplačú ako nejaké baby... a ak takto svojich synov formujú otcovia či iní muži okolo, od toho sú tam aj mamy a ženy, aby zakročili takúto „vychovu“ korigovali, no nie?
že zo svojich synov budeš vychovávať vnímavé a citlivé bytosti, o tom nepochybujem :)

bola to reakcia na tvoje "čo by si muži počali so svojou bezzásadovosťou a nezvládanou či nezodpovednou sexualitou, keby nenachádzali ochotné spoluhráčky do svojich hier, hm???
na flirt, vzťah, sex, neveru predsa vždy treba dvoch..."
ak ta osoba nie je zadana, potom ona zo svojej strany nikoho nepodvadza.. (trosku nadnesene, vyzera to, ako keby som s tym suhlasila, no nie..)
ak spoluhracka patra po tom, ci je zadany, tak ma nejaky charakter, a v tom pripade, ak pride na to, ze je zadany, cuvne.. ak nepatra, lebo jej to je jedno, je to jej problem..
ale su pripady (a bohuzial, poznam ich vela), kedy chlap zamlci, klame, vymysla, len aby mu neprisla na to, ze uz zadany je.. v tom pripade je ta baba nevinna.. a este som sa nestretla so zenou, ktora by toto iste robila, aby jej novy milenec neprisiel na to, ze je zadana.. cize v tomto maju menej charakteru muzi.. (nic v zlom, stale hovorim, cest vynimkam.. a co si ini robia vo svojom sukromi, do toho mna nic.. :o) )

všimol :)
Noo,tak jedna atypická vlastnosť by sa u mňa našla.
Spomeniem si na akýkoľvek dátum,ktorý má určitú spojitosť s mojou milou a vlastne nehladiac nato,jej kupujem denne kvet.
Vlastne ešte jedna :)
Ak ženu ozaj ľúbim,nakupovanie s ňou mi príde ako prechádzka sadom plným Jonathánok :)

riešime otázky vernosti a nevery, čestnosti a nečestnosti, otvorenosti a podvádzania vo vzťahoch mužov a žien...
tejto téme budeme venovať osobitný článok, tak navrhujem tu a teraz diskusiu k týmto otázkam predbežne ukončiť.
na záver poznamenám len toľko, že obraz „počestná žena - kurevník muž“ mi nesedí a nech sme my chlapi akí sme, som presvedčený, že takto otázka nestojí... no ale o tom potom, oki? :)

tvoja mila ma velke stastie.. :)

ono u nás je to asi dedičné :)

dobrú prácu, udržuješ u žien plamienok viery, že nie všetci sme chlípi odroni... dííík :))

ako rád by som sa na deň v chlípneho odroňa prevtelil a videl život z tejto stránky :)

že spomenutá " kasta " ma tie najvychytenejšie čaje :))
Samozrejme,robím si srandu.Pozícia kvetonoša mi sedí viac a ja sa v nej i lepšie cítim.

uz by mozno nebol navrat.....

rieši dilemu "zostať na najkrajšom kvietku, alebo opeliť celú lúku" po svojom :)

zrejme by som sa jej chopil,čistá zvedavosť ma k tomu vedie.
De Niro to tiež tak robí a pozri aké výkony podáva :)
Mám však tú schopnosť / nechválim sa :) / že verím v seba a viem,že pud sebapoznania či kontroly,by ma určite priviedol opäť tam ,kam patrím.
Za kuchynskú linku či do gauča k mojej milej :))

že pud sebapoznania a kontroly by ťa viedol opäť tam, kam patríš... len či by ťa tvoja milá na ten gaučík pustila, to je otázka... ;)

..v tom " onom" svete by som neprznil :))
Len by ma zaujímalo,čo ženy na takom mužovi fascinuje ,že i po rokoch spolunažívania a 12 tich parohov stále vkaldá nádej vo fungujúci vzťah ..

by som si nebol taký istý... možno tak hubovú omáčku z muchotrávky zelenej by ti navarila :)
a na tvoju otázku ti neodpoviem, možno niektorá z tu prítomných či okoloidúcich dám... ;)

súhlasím, túto tému nechajme na inokedy.. :o)

nehovorim z vlastnej skusenosti, len bohuzial su osoby, ktore slubom uveria, pretoze to chcu verit. proste nie su schopne urobit razny krok. ale to iste je aj u muzov, ze niekedy nevedia urobit tent krok...

a dokazal sa vratit do normalnych kolaji, po tak kratkom case. tak klobuk dole :)

Rovnako ako ja prevtelovací teleport :)
Ale to už zachádzam do oblasti sci-fi :)

riešili ste veľmi veľa problémov a ja ani netuším, ku ktorému by som sa mala, mohla vyjadriť....neveru si teda necháme nabudúce....
k citlivosti a zvedavosti mužov....myslím, že vo vzťahu dvoch ľudí panuje (aspoň by mala) aj dôvera a ak sú si blízki, aj muž sa v takejto situácii ľahšie otvára, čo by malo byť samozrejmé a prirodzené...nemyslím si, že s poznaním toho, že je moja polovička citlivá, by som v nej (resp. v ňom) strácala oporu....muž sa prejaví ako ten silnejší v tej chvíli, kedy si myslí (cíti), že je to potrebné...alebo to robí intuitívne, netuším, no moja polovička ma vždy podržala, keď bolo treba...

teiduško: myslím, že by si sa nemal meniť, ani "závidieť" tým hrubším chlapom, možno vôbec netušia, čo znamená mať úprimný a otvorený vzťah so ženou....pokiaľ sa prejavujú menej citlivo, ak sa nikdy neotvoria...nemyslím si, že by existoval chlap, ktorý by bol ako skala celý svoj život....jednak by si to už nebol ty a tá čajočka (rozumej v tvojom prípade ako fešná, vtipná a duchaplná dáma) by na to neskôr prišla...a koniec koncov tá, ktorá má dnes to šťastie, že si jej priniesol kvietok, vie, prečo ťa má rada (ľubká), hm? a na tvoju otázku o nešťastných ženách, ktoré veria v lepšie časy....nuž netuším, asi by som sa mala spýtať svojej mamy...ale inak, nikto nie je výlučne dobrý a výlučne zlý...možno každá z nás potrebuje odlišné množstvo "úderov", aby sme pochopili, že vzťah nemá význam a že sme skôr nešťastné ako šťastné...a u niektorých žien je to podmienené strachom, nízkou sebaúctou a mnohými inými vecami, hm?

ešte sa vrátim ku komentom a textom, aby som na nič nezabudla :)

gorda mala v mnohom pravdu, no nemožno generalizovať, každá z nás má iné skúsenosti s mužmi....v súvislosti so zvedavosťou a otázkami upriamenými na muža mi napadlo, že keď sa muži pýtajú na svoj výkon v akejkoľvek podobe, žena vo svojej citlivosti možno častejšie uzná, že uspel....ženy akoby viac vyslovovali uznanie, povzbudzovali...ale na druhej strane poznám aj muža, ktorý mi dodal toľko odvahy a povzbudivých slov ako nijaká iná žena v mojom okolí a živote, za čo som mu nesmierne vďačná :)

dosť si protirečia myšlienky v mojej hlavičke a srdiečku...viem, že sú muži citliví, ale prípad od prípadu... poznám aj muža, ktorý vo svojej sebaľútosti nehľadel na utrpenie svojich najbližších....neviem, či ide o pravidlo, ale pokiaľ sa človeku ubližuje, či je to muž alebo žena, ich vlastné pocity často prekryjú pocity iných...

že asi neexistuje „chlap, ktorý by bol ako skala celý svoj život“ my pripomenula viacnásobnú skúsenosť z detstva: muži, ktorí boli počas svojho zrelého veku tvrdí k sebe i k svojim najbližším, sa ako starci stali nesmierne precitlivelí a plakávali (zdanlivo) bez príčiny... akoby museli vyplakať všetky slzy, ktoré celý život zadržiavali, akoby plačom chceli odčiniť tvrdosť a neláskavosť, ktorou častovali svoje ženy, deti, blízkych...

to je hogo smutné....

<b>muži neradi hovoria o svojich prehrách</b> a myslím, že si trafila do čierneho...
<b>premýšľala si, čím to je? </b>
nie je to azda tým, že vy ženy milujete víťazov? že prehry nám netolerujete a neodpúšťate? že ste pripravené kedykoľvek nás vymeniť za „lepší model“? že sa musíme o vás uchádzať podľa vami stanovených, nejasných a neraz v priebehu „súťaže“ sa meniach „pravidiel hry“?
nepriznávanie si vlastných prehier je pre nás často jediná sebazáchovná stratégia... a možno len jej ilúzia.

že by sme zákonite milovali víťazov....som ešte príliš mladá, aby som to dokázala zhodnotiť, ale poznám skôr mužov, ktorí prehrávajú a ženy s nimi ostávajú napriek všetkému a pravdupovediac, nepoznám mužov, ktorí by sa tvárili ako hrdinovia len preto, aby si udržali svoje polovičky...
no na druhej strane na tom niečo určite je....predstavila som si v tejto chvíli situáciu, kedy by sa môj mužíček dostal do zlej situácie, prišiel o prácu a pod. pokiaľ by sa ten muž napriek prehre snažil svoju situáciu zmeniť, nemala by som dôvod ho opúšťať, odsudzovať a ak by na to nemal dosť síl, snažila by som sa mu pomôcť....avšak dlhodobá sebaľútosť by možno zahubila aj našu lásku, netuším hogo....no to by už bol iný dôvod na odchod, nemyslíš?

možno práve tou vtĺkanou tradíciou "silný muž a slabá žena", ktorá ako hovoríš naberá dnes úplne inú podobu....
potom je v tom možno aj uzavretosť, neúprimnosť, strach....ak však boli všetky tieto prvky súčasťou vzťahu dvoch ľudí doteraz a ešte stále sú, je zaujímavé, ako môžu ľudia spolu fungovať ako pár, hm

mojou troškou - aj keď to po toľkých príspevkoch už vlastne nebude nič nové: každý z nás je originál - či ide o muža alebo o ženu. Jednoznačné "triedenie"neexistuje. Len naše vlastné videnie, ktoré je závislé od konkrétnych skúseností. Bez ohľadu na vek.

striktne kategorizovat, ale myslim, ze nam tu (scasti) ide aj o konkretne pohlady na vec od roznych ludi, o ich vlastne skusenosti, tak sa zapoj aj ty.. :o)

no napriek tomu exituje nejaká predstava o mužovi vôbec, o mužovi ako takom a my sa od tej predstavy buď dištancujeme, alebo sa k nej prikláňame, či ju dopĺňame, meníme...a tak vzniká celá paleta videní mužov....spomenula som si na definíciu pojmov z filozofie, resp. vznik všeobecných mien....keď ti poviem, aby si si predstavila človeka....vieš mi povedať, ako bude vyzerať? je to muž, žena, dieťa, starec? a napriek tomu vieme, čo pod týmto menom myslíme, keď ho používame....niekto si predstaví niečo konkrétne a iní zase niečo indiferentné, beztvaré, nemusia si nič predstavovať a vedia o čom hovoria (teda pravdepodobne, možno ani nie xi)...keď sa ma niekto spýta na to, aký mám vzťah k mužom, predstavím si otca, priateľa a kamarátov (nuž nie je ich veľa) a precítim to, čo mi každý z nich dal, vzal a vychádza mi z toho, že ich mám rada, aj keď je každý z nich iný....a pri pojme "muž" mám nakoniec príjemné pocity :)

je jasné, že k tomuto zobecneniu je možné nájsť mnoho príkladov, kedy to tak nie je.
uznávam tiež to, že je to tvrdenie prehnané, hyperbolické, no asi tušíš, že v ňom niečo pravdy je... a princíp „víťaz berie všetko“ sa dokonca neuplatňuje len vo vzťahu ženy a muža, ale v mnohých iných vzťahoch.
skús sa spýtať väčšieho počtu ľudí, či ich rodičia vychovávali s porozumením pre ich chyba a nedostatky, ale či ich skôr kritizovali za akékoľvek prejavy nedokonalosti, a zistíš, že mnohí si nesieme životom pocit vlastnej nedostatočnosti, lebo pre „dokonalých“ dospelých sme vždy boli len nemožné, nedokonalé, zlyhávajúce deti... a tento tlak na „dokonalosť“, na úspech, sa omnoho viac prejavoval a prejavuje vo vzťahu dospelých k chlapcom než k dievčatám.

„každý z nás je originál - či ide o muža alebo o ženu. Jednoznačné triedenie neexistuje“ v zásade súhlasím, ALE...
aj keď je každý človek jedinečný, aj keď je jedinečný každý vzťah, predsa len je možné a dokonca účelné pracovať s istou typológiou, kategorizáciu, zovšeobecňovaním, modelovaním... bez pokusov identifikovať a pochopiť isté typické, často sa vyskytujúce javy, bez pokusov ich zovšeobecniť, by sa ľudské poznanie (nielen v oblasti vzťahov medzi ženami a mužmi) nikam nedostalo.
jasné, žiadna generalizácia na konkrétneho človeka „nesedí“ presne, ako uliata, vždy je v nej istý stupeň nepresnosti, vždy je to len viac-menej (ne)presný model, no jednako má zmysel takéto modely konštruovať, overovať, spresňovať a potom aj v rozumnej miere využívať...

ak som sa rozhodla pre muža/ženu, s ktorým/-ou chcem byť (teda nie je to flirt), tak ho/ju určite počas týždňa či mesiaca nevymením za iného/-ú

a ak je víťazom, tak je víťazom v mojich očiach, v mojich pocitoch

víťazi tiež prehrávajú a vtedy je to o tom, že ich podporím, neodsudzujem

toto by malo byť obojstranné - celý život je o víťazstvách a prehrách ako vo vzťahoch medziľudských, tak aj vo vzťahoch pracovných poprípade iných

možno je to zase len jeden z problémov, ktoré sa netýkajú iba vzťahov, ale života ako takého....byť lepší, dokonalejší, skončiť v raji, očisťiť sa od všetkých nedostatkov a pocit zlyhania v okamihu, keď sa to človeku nedarí, hm....to by sme znovu nahrávali teórii sebeckého génu...
myslím, že černosi po mnohých rokoch utlíčania a rasovej diskriminácie zmenili psychológiu otroka na psychológiu víťaza....povzbudzujú sa navzájom a ich túžba prežívať pocit dostatočnosti a úspešnosti sa stal skutočnosťou....aj keď nemusia byť takí úspešní, majú zo seba lepší pocit....ale to je postup, ktorý skôr podporuje tvoju teóriu víťaza, no zdá sa, že v tomto prípade pôsobí skôr pozitívne a ak niekto v skupine zlyháva, je podporovaný okolím....avšak, keď zlyháva muž, majú z toho iní úspeční muži skôr výhody....možno by sme mali zmeniť optiku, to je vlastne to, čo som sa snažila predstaviť....to znamená, že predstava muža ako víťaza v očiach ženy zmeniť na predstavu o mužovi, ktorý bude mať so ženou vzťah bez strachu z prehry....nešlo by však o vyzdvihovanie toho dobrého a prehliadanie chýb, ale o spoluprácu a vzájomnú podporu....mimochodom, aj ženy majú často pocit, že zlyhávajú, práve vďka tomu, že si myslia, že sa od nich očakáva, že budú dobrými matkami, milenkami, manželkami, že budú zvládať prácu a pod.

vykresľuješ stav, aký si teoreticky želá (skoro) každý človek: muž a žena, ktorí sú si vzájomne oporou aj v čase prehier a ťažkostí, ktorí spolu kráčajú v čase i nečase, v zdraví i chorobe...
toto je ideál, od ktorého sa však v reálnom živote neraz odkláňame a aj preto je toľko vzťahov, ktoré zlyhávajú alebo sa dokonca rozpadávajú...
sú chvíle, kedy človek proste radšej berie ako dáva a ťažkého bremena sa neraz radi a rýchlo zbavujeme...

Olga Sommerová hovorí ako o vzťahu s človekom, „se kterým se cítíš svobodná, protože můžeš dělat, co chceš, říkat, co chceš, a máš jistotu, že se neznelíbíš. Berete se, jací jste. Tedy máš kotvu, jistotu a zároveň svobodu.“
a o tomto by to malo byť, aby sa muž i žena vo vzťahu cítili slobodne a bezpečne, muž bez strachu z prehry (nižší zárobok či horšie auto než má sused...) a žena bez strachu, že keď nebude ako vystrihnutá z life-style časopisu, muž ju zaručene opustí kvôli inej...

veľmi výstižný záver skúmania hogo, naozaj ;)

zahryzli sme sa do otázok, na ktoré niet úplne jednoznačných a naveky platných odpovedí, preto by som nerád ohlasoval záver skúmania, radšej by som považoval túto našu diskusiu naďalej za otvorenú.
mimochodom, olga sommerová vlastne inými slovami povedala čosi podobné tomu, čo vo svojom článku veľmi jednoducho vyjadrila žabka:
„Nie, nemám ideál. ... Hlavné je, aby ma mal rád takú, aká som“

:o)

myslela som si, že napíšem ešte zopár poznámok k citlivosti, ku vzťahom a vôbec k tomu, čo ste tu písali ... ale v podstate by som zase len opakovala povedané ... takže to nemá zmysel :o))

Dia, to o citlivosti v tvojom prvom (?aspoň myslím) komente si trafila opäť veľmi presne, chcela som napísať niečo podobné :o))

A ... hogo, ešte k tej otázke, ktorú si mi adresoval včera večer (2 min. po tom, ako som sa s klipkajúcimi očami prinútila vypnúť počítač) je odpoveď jednoznačná: nepochybujem o tom, že to platí aj naopak :o))

škoda, že podobne milé atypické vlastnosti nemá niekoľkonásobne viac mužov ... len si ju pekne uchovaj a teš sa z toho, že si tak trochu výnimočný :o))

dievčatá si ťa zaručene dajú naklonovať :))

hogo..:)) škoda,že som za svojim zenitom.
Klonovanie ja nerád,ale iná varianta už asi nie je,kedže na návštevu spermobanky som pristarý :))

k tomu "záveru"...to asi nebolo vhodné slovíčko...asi som mala povedať skôr jedno východisko z bludiska, svetielko v šere stromoradia neupravovaného a kľukatého lesa....ale dospeli sme k tomu (aj vďaka Sommerovej), že riešením mnohých problémov medzi mužmi a ženami je otvorený vzťah...čo však otvára celý oceán otázok :)

než more nevyslovených tajuplných hádaniek a záhad :)
teším sa, že mnohé z nich určite otvoríme v ďalších častiach cyklu „Ženy o mužoch“ a ak boh dá, iné zase v cykle „Muži o ženách“ :)

že si spomenul „Muži o ženách“
a
dúfam, že sa do tohto projektu aj pustíš
a ak áno
dúfam, že to naši muži "nevrátia" naším ženám/blogérkam samými chválospevmi o ženách (myslím za pohanu chválu)
:)

k nám mužom celkom milé, takže by skôr hrozilo "za chválu pohanu" :) no verím, že muži budú nad vecou a nebude žiadne vyrovnávanie si účtov :)
a čo sa týka projektu "Muži o ženách", nebolo by super, keby ho realizovala niektorá z našich žien-blogeriek, hm???

je to veľká výzva pre všetky naše ženušky

na to treba mať charakter aj vlohy
sa mi zdá, že sa na "Mužov o ženách" hodíš práve ty (aj keď si muž)

majú aj všetky ženušky-blogerky, ktoré píšu do cyklu "Ženy o mužoch" :) dievčatá, podumajte, oki?
hlásim sa do projektu ako prvý dobrovoľník, rád by som si vyskúšal aj polohu "dole" :)

poloha "dole" je najistejšia
:)

„ženy akoby viac vyslovovali uznanie, povzbudzovali“.
súhlasím s ním, tiež pozorujem, že ženy viac oceňujú svojich partnerov i deti, kým my muži s oceňovaním svojich blízkych z neznámych dôvodov skrblíme...
výsledkom často je okrem iného to, že naši synovia majú pocit, že ich neuznávame, že nie sú dosť dobrí, a tým do nich nevdojak vkladáme nutkavú potrebu dokazovať svojmu okoliu. svojim partnerkám a hlavne sebe, že SÚ dobrí, že DOKÁŽU byť úspešní, že sa VYROVNAJÚ svojim otcom...

nad tým neuvažovala, ale môže byť :)

je pravda, ze skrblite, ale tiez je pravda, ze zeny viac chvalia, aj ked trebars nie je za co, pretoze to viac pomoze (iba v niektorych pripadoch, takze ma neberte doslovne), ako kricanie, urazky, nadavky. zatial co muzi tazko hladaju chvalu, dokonca aj ked by bola namieste. vynadat za malickost im nerobi problem, ale ked sa posnazime, a chceme vediet, ze si to vsimli, vela z nich zareaguje stylom: za co ta mam chvalit? ved to je normalne..
potrebujeme vediet, ze si niekto vsimol aj to dobre, ked to zle si vsima vzdy.. taketo spravanie tiez nezvysuje sebavedomie.. :o( a nie je to len tym, ze ich nechvalili, ked boli mali. ved casto vidime model spravania - rodicia sa hadali, tak ja budem robit presny opak.. preco to teda nefunguje aj v tomto pripade? (zase hovorim, neplati u kazdeho a ak, tak to nemusi byt presne takto, iba kvoli predstave..)

myslela som na to chvilu po tom, ako sme sa zacali bavit o tomto projekte.. myslim si to, co hogo.. teda ze by v tom pripade editorom mala byt zena.. aby to bolo vyrovnane. niekto by mal kontrolovat a korigovat tie chlapske myslienky.. :)
(tymto sa nehlasim, jasne? iba som vyslovila nazor..) :o)

že by chlap nepochválil ženu preto, lebo jeho príliš chválili alebo že jeho otec príliš oceňoval jeho mamu... :)
myslím si, že muži málo oceňujú hlavne preto, lebo ako deti to tak videli u svojich mužských vzorov, hlavne u otcov, a tiež preto, že od svojich otcov sa im dostávalo málo ocenení.
a aj keď platí, že ženy oceňujú viac, v našej kultúre sa všeobecne málo oceňuje, presne s tým zdôvodnením, ako si napísala: za čo ťa mám chváliť? však je to normálne...

čo ak vy ženy poviete o vzťahoch medzi ženami a mužmi všetko a pre mužov už nezostanú nijaké otvorené otázky? na to si nepomyslela, hm? ;)

ale už som príliš unavená. takže už sa minechce rozmýšľať nad tým, ako to napísať tak, aby som sa do toho ani ja sama nezamotala (lebo už sa k tomu blížim). takže pre dnešok to zabalím..
k druhému projektu.. to nebol návrh na začatie spolupráce, iba sa tu objavili pozitívne reakcie (ty si dokonca napísal, že sa hlásiš ako prvý dobrovoľník), tak som zareagovala. nehovorím, že na tom máte/me hneď začať pracovať..
dobrú noc všetkým..

Ufff, tak to mi zasa dalo namahy sa prekusat vsetkymi prispevkami. :)

Kocky, thumbs up, skutocne, spolupracovat na prokejte ako je tento, to je osviezujucejsie ako ladove kocky v letnom dzuse.

Mongy- ak sa este k tomuto komentaru prekuses:) - co vymena ziarovky! Tie kohutiky este stale kvapkaju! Ale dnes som mala uzasnu veceru, uvarenu mojim Tigrikom a takisto nasi drahi muzi spolubyvajuci cez vikend vyupratovali nas bytik, takze ste UZASNE, vy muzske stvorenia.

Hogo- "muzi o zenach" ?? Hm, zaujimava myslienka. To bude rozvinutejsie pravdepodobne, ako o my o vas. Mozno aj pre to, ze vacsina muzov bez mucenia prizna, ze je zenami posadnuta ;).

Teide- stary alebo nie, s tvojim romantickym duchom, skvelou pamatou na ruzove zaciatky a ochotou ist nakupovat, si na mojom zozname klonovanych ludi na prvom mieste. A to ti teda poviem, preskocil si zopar celebrit ;)).

Budem sa este snazit si to opat precitat, ale momentalne som velmi ospala. tak len takto v "skratke" ;)

myslím, že som ti porozumel, len som si tak sám pre seba triedil a ujasňoval myšlienky...
k projektu „Muži o ženách“:
ak sa naň niektorá z vás (alebo niekto z blogerov) podujme, ako som napísal, som pripravený spolupracovať :)

z tvojho príspevku mi to vyznelo skoro tak, ako keby ješitnosť bola čiste mužská vlastnosť, no ja poznám aj nemálo ješitných žien...
alebo si to myslela tak, že ješitnosť mužov je odlišná od ješitnosti žien? prejavuje sa v inom a inak? môžeš uviesť pár príkladov typicky mužskej ješitnosti?
btw. tvoj <b>ideálny muž ako dokonalý doplnok nedokonalosti ženy</b> je super postreh :) o. i. potvrdzuje názor, že neexistuje jediný prototyp ideálneho muža, ale toľko jeho obmien, koľko je jedinečne nedokonalých žien. :)

som ti nevravel, že ženy si ťa dajú klonovať, hm? :)
no tak ti treba, si sa nemal vystatovať ochotou chodiť nakupovať a nosením kvetov každý deň... ;)

bude rozvinutejšia, než tá naša? Noo, možno som nepochopila celkom správne, ako to myslíš (možno ironicky, neviem to z tých písmeniek posúdiť :o)) ... ale dosť pochybujem... :o))

o vzťahoch všetko a neostal by žiadny otvorený priestor pre vás, mužov? Vieš, aj keby to bolo možné (povedať všetko), nikdy nebudeme môcť hovoriť o týchto veciach za vás ... takže ten opačný projekt by bol určite skvelý :o))

A, hogo, ako skvelý "moderátor" debaty s nami by si v tej opačnej mohol byť tak hlavným organizátorom ako aj jedným z "účinkujúcich" ... ide ti to skvele, tak prečo nie :o))???

to by bol, myslím si, veľmi vážny konflikt záujmov :)
okrem toho, ak by editorom bola žena (možno skupinka žien, povedzme taký ‘gang štyroch‘ :)), vnieslo by to do projektu aj užitočné intersexuálne napätie a iskrenie, ktoré by proces tvorby článkov oživilo, obohatilo a motivovalo...
a ďalej: vôbec neberieš do úvahy, aká nebezpečná viróza je alergia na hoga... chceš vari, aby niekto na blog.sk prišiel k vážnej zdravotnej ujme, hmmm??? ;)

a interseksuálne napätie a iskrenie k tomu ... no, vidím, že máš veľmi konkrétnu predstavu, ako by rozhovory mužov o ženách mali vyzerať :o))

A alergia na hoga? Toho hoga na blogu v poslednej dobe zase nie je až tak veľa, takže myslím, že nehrozí :o))

myslela som intersexuálne... :o))

prečo si myslíš, že by ženy mohli vysloviť všetko o vzťahoch medzi mužmi a ženami?

len som skúšal vašu ostražitosť a vidím, že sa máte pred nami chlapmi stále na pozore ;)

no veď, keď prestávame byť ostražité, veľa vecí sa mení....ale pozornosti a záujmu nie je nikdy dosť...a niekedy možno lezie aj na nervy, keď je jej priveľa....a ako sa v tom má potom človek (muž či žena) vyznať? hm?

som sa tu pozrela a vravim si, no teda, tak to bude nasa vlastna diskusia...esteze Ta tu mame teide:-)
co uz k tomu vsetkemu dodat, ved by sa to len v urcitych obmenach opakovalo, tak sa iba ozyvam, ze som tu a vasu diskusiu som si prebehla...tak casom hadam bude viac muzov komentovat a my sa len k vyjadrime k ich nazoru, postoju...

" milacik, ale mne nemusis pomahat pri vymene ziarovky, ja to zvladnem sam" a o par sekund neskor " tweety, bola by si take srdiecko a prisla do kuchyne, potrebujem s tou ziarovkou predsa len pomoc". Priklad cislo dva: "ty tomu nerozumies, tu nejde o to, co mi on povedal, tu ide o princip, o spravodlivost" (ako ospravedlnenie toho, preco niekto niekomu vrazil :) ).

My zeny sme jesitne mozno inak, takym tym inym, svojskym sposobom. Ale toto nie je debata o zenach, hogo, na to si necham dych do druhej planovanej debaty:).

Muzska jesitnost je vlastnost, ktora je muzmi nepriznavana, ale vyskytuje sa uplne ako ich sucast. Mozno si ju ani neuvedomuju a postrehnut ju mozeme my zeny:)

aj s takym neznym ironickym ostnom aj naozaj. Ono, podla toho, co viem, muzi su stvorenia ropravacne medzi sebou, ale ked sa ich na nejake zasadne otazky opytas z mosta do prosta, budu sa snazit vynut sa odpovedi na mile daleko. UPOZORNENIE, plati to iba v osobnom styku. Takto virtualne su muzi omnoho odvaznejsi:)

<b>poznámka 1</b>
india napísala, že životy mužov sa jej zdajú byť naplnenejšie a že by si chcela vyskúšať žiť v úlohe chlapa.
hm, mne sa často naopak zdá, že naplnenejšie sú životy žien, osobitne materstvom...
blízkosť, akú žena zažije s dieťaťom od samého počatia až po dospelosť, chlap nezažije v žiadnom vzťahu...
<b>poznámka 2</b>
prekvapilo ma, že len angie a nepriamo i gorda sa vyslovili k násiliu mužov voči ženám v partnerskom vzťahu...

je dokonaly :D presne tak to byva....

hogo, ja osobne neviem posudit koho zivot je naplnenejsi, nikdy som nebola chlapom, ale popravde, na chvilu by som to rada vyskusala.
a co sa tyka nasilia, myslim, ze to sa bude hodit do jedneho dalsieho clanku o konfliktoch.

na nasilie este bude priestor..
ja by som tiez chcela vyskusat zit v kozi muza, ale iba na chvilu. inac by som zivot zeny nemenila, ide len o to, ze som zvedava na pocity a pohlad muza. obcas ma laka nezname..

nás určite neminie, len som očakával, že sa o násilí viaceré z vás zmienia už v prvom článku.

ja s nasilim priamo skusenosti nemam (klop-klop-klop), iba sprostredkovane, takze ak sa k tomu ma niekto vyjadrit, ja to teda prenecham na ludi, ktori nieco take zazili..

s násilím či agresiou starého muža som sa stretávala takmer denne doma...ale aj keď sú mi verne známe, nedokážem im porozumieť...je to spôsob prejavu bezmocnosti a hnevu...buď sa tak muž snaží preukázať prevahu nad ženou a inými členmi rodiny alebo si možno kompenzuje prehry v iných situáciách svojho života...
o násilí som v prvom článku priamo nepísala, ale násilie je prejavom hnevu, na ktorý som v článku myslela....no možno to bližšie rozoberieme na inom mieste, hm?

zaujimave...fakt, az tak, ze som to akosi nevedela spracovat na jedno posedenie:)keby som sa mala tak v skratke vyjadrit- suhlasim s las v tom, ze muzi su v skutocnosti citlivi, iba maju mozno problem to prejavit... s cim mam dost casto bohuzial problem aj ja...prejavit city....akoby sa za ne hanbili...akoby si mysleli, ze je to prejav slabosti...
nasilie....v akejkolvek podobe...brrr...poznam zopar chlapcov, ktori akoby nevedeli, co so sebou a prejavuju sa tak, az to hranici s agresiou...niekedy mi to pripomenie superenie samcov z rise zvierat o partnerku...
sme rozdielni, no podla mna preto, aby sme sa dokonale doplnali...nemyslim vsak, ze by sme sa mali snazit niekoho nasilu menit, skor mozno ho pochopit...neist proti sebe ale spolu tym istym smerom
muzska praktickost a racionalnost...treba uznat, k mnohym problemom sa stavaju "lepsie" nez my
a idealny muz? ak zena najde vo svojom partnerovi idealneho (pre nu) muza a on v nej idealnu zenu...ale mozno som len prilis romanticka a idealisticka:)

no určite ti to pristane, na cynizmus je vždy času dosť...
hm, že by sme sa mali snažiť ľudí pochopiť a nie ich nasilu meniť? pekná myšlienka...
áno, muži svoju citlivosť skrývajú a jedným z dôvodov je, že len málo žien s ňou vie citlivo zaobchádzať.

aj tak by ma zaujímalo, ako je možné, že napriek tomu že manuál na ženy sa skrýva vo všetkých ženských časopisoch, v xy blogoch na internete a tisícoch múdrych knižkách, poznám len málo mužov, čo po nich siahnu a zužitkujú to...

že muži ženské časopisy ani múdre knižky o ženách (skoro) nečítajú, prednosť dávajú vlastnej skúsenosti.
inými slovami: naše "vzdelanie" o ženách majú v rukách samotné ženy.

mozno mame pocit, ze muzi su neohrozene bytosti, ktore proste nic nezrani...my sa utiekame pod ich ochranu, opierame sa o nich, ked to potrebujeme a z toho mozno potom prameni to, ze sme k nim niekedy necitlive...a oni, aj ked to mozno nedaju poznat, tak ich to hlboko zrani a potom sa uz radsej nechcu nikomu otvarat....co myslis?
totiz, ked si vezmem napriklad mojho otca...nikdy som ho nevidela nejak zretelnejsie prejavit city. Ked sa mu niec podari, neskace od radosti, nikdy som ho nevidela plakat...a potom akoby som mala z neho pocit, ze nema city....ale on ich ma...

či znížená citlivosť môže mať rôzne podoby, každý muž má iný prah citlivosti a zraňujú ho iné veci, no obecne by som (za seba) povedal, že pre muža je osobitne zraňujúce odmietnutie, zneužitie dôvery, výsmech, znevažovanie...
asi povieš, že to isté zraňuje aj ženy, a asi budeš mať pravdu.

to som chcela povedat:)