hogo:
Aký máš postoj k emancipácii žien?
Cítila si sa niekedy diskriminovaná ako žena?
Stretávaš sa ešte u mužov s patriarchálnym myslením?
Prečo muži zarábajú viac než ženy v rovnakom postavení?
Zmenilo by sa niečo vo vzťahoch žien a mužov, keby bolo v politike viac žien?
Prečo ženská práca v domácnosti a výchova detí nemá v spoločnosti žiadnu cenu?
Prečo ženy stále skúmajú, či sa previnili, keď chcú robiť profesijnú kariéru ako muži?
Uvedomujú si ženy, že im je spoločnosťou i rodinou ponúkaná životná alternatíva
hlboko pod ich úroveň?
Prečo iní muži a spoločnosť tolerujú mužom alkoholizmus, zastrašovanie
a spochybňovanie žien, (sexuálne) násilie na ženách, neveru?
Emancipácia žien je prirodzenou a úplne normálnou súčasťou dnešnej modernej spoločnosti. Myslím, že podobne ju vníma nielen mladá, ale aj tá staršia a najstaršia generácia mužov a vo všeobecnosti nemajú vážny problém prinajmenšom s akceptáciou tohto faktu. Dnešné moderné ženy chcú svoje životy prežívať naplno nielen ako matky svojich detí, ale aj na profesionálnej úrovni.
Plusom dnešných žien je určite aj istá zmena v myslení dnešných mužov, nakoľko mnohí z nich sa (v rámci pracovno-časových možností) do rodičovských povinností ochotne zapájajú a pomáhajú s domácnosťou a starostlivosťou o deti. Samozrejme, ešte vždy je najviac uplatňovaný model rodiny, v ktorej muž pracuje a stará sa o finančné zabezpečenie rodiny a žena sa venuje výchove dieťaťa a zabezpečuje chod v celej domácnosti ... pokrok je najmä v myslení ľudí ... v ochote akceptovať aj iný, než tento „základný“ model.
Akým smerom by sa zmenili a posunuli vzťahy žien a mužov v prípade, keby v politike bolo viac žien? Myslím, že to by záviselo najmä od toho, do akej miery by si ženy dokázali zachovať svoj (zväčša) citlivý ženský prístup ... a do akej miery by sa zmenili na ženy – karieristky, sledujúce nie pozitívny vývoj v spoločnosti, ale nejaké úplne iné (osobnostné, politické či spoločenské?) ciele...
Smutným faktom zostáva, že práca, ktorú žena odvádza pri výchove detí a starostlivosti o domácnosť je v našej spoločnosti hodnotená spôsobom, ktorý väčšina žien oprávnene vníma ako výsmech. Pár korún rodičovského príspevku a detské prídavky, ktoré nepokrývajú ani základnú detskú výživu... Problémy so zamestnaním pre matky s malými deťmi pozná väčšina našich žien. Nebyť prirodzeného materského inštinktu žien, slovenská spoločnosť by bola pravdepodobne odsúdená na zánik...
Keby ... keby som mala dieťa, užívala by som si materstvo plným priehrštím a určite by som sa ani v myšlienkach nezaoberala túžbou po pracovno-kariérnom uplatnení sa. Napriek tomu, myslím, že sa dokážem vžiť do pocitov žien, ktoré podobné túžby prepadajú. Nie každá žena sa dokáže prispôsobiť nekonečnému stereotypu detského plaču, kŕmenia, prebaľovania, varenia, prania, žehlenia, upratovania ... ale túžia robiť niečo iné (zámerne som nepoužila výraz niečo viac ... veď čo už je viac, než výchova človeka?) ... vidia uplatnenie v kariére, no napriek tomu pociťujú akési výčitky z toho, že sa nevenujú (resp. nedostatočne venujú) vlastným deťom.
Myslím si, že v tejto chvíli je prvoradý a najdôležitejší postoj muža. Ak dokáže podporiť túžbu ženy a zmieriť sa s myšlienkou, že časť výchovy a starostlivosti o dieťa zveria do preverených, zodpovedne a starostlivo vybraných rúk akejsi rodinnej pestúnky (ja viem, u nás zatiaľ veľmi netradičné riešenie, no snáď je to len otázka času, kedy bude samozrejmý pohľad spoločnosti na takéto riešenie príjemnou realitou) ... vzťahy v rodine za takýchto okolností sa môžu vyvíjať oveľa zdravším spôsobom, než keď je žena prinútená žiť v napätí a strese z povinností, ktoré ju „napĺňajú“ v absolútne nepostačujúcej miere...
Emancipácia je zrovnoprávnenie. Zrovnoprávnenie koho. Žien alebo mužov. Niekedy to bolo víťazstvo žien. Dnes je už automatické, že žena sa nestará iba o domácnosť a rodinu a že chodí do práce. A taktiež je normálne, že muž sa nestará iba o zabezpečenie finančnej stránky rodiny a ostáva doma s deťmi.
Rovnoprávne postavenie v rámci zamestnania asi záleží od vedomostí, ktoré človek v sebe má. Ak ukážeš, že niečo vieš, tak sa na teba nebudú pozerať ako "na človeka do počtu". Dnes vlastne musíš ukázať, že vieš, ináč o prácu prídeš. Samozrejme všetko ešte záleží od toho, kto má akú prácu.
Rovnoprávnosť v rámci partnerskeho vzťahu záleží od uvedomenia si podstaty daného vzťahu. Ak chcem, aby si ma partner vážil a ctil, tak sa podľa toho budem aj správať. Nezoberiem to, čo nemôžem dať.
Ženy by mali pracovať v každej oblasti. A vždy aj pracovali (po vojne murovali ženy a tie domy stále stoja). Trošku sa mi zdá, že dnes si ženy samé od seba radšej nevyberajú fyzicky ťažkú prácu, ale keď treba, ukážu že ju vedia robiť.
Tiež si myslím, že ak by vo vzťahu muž zarábal raz toľko peňazí, ako zarába teraz, určite by jeho žienka ostala doma a starala sa iba o domácnosť a deti. A možno by sa aj viac detí narodilo.
Takže je to o peniazoch. Žena je rovnoprávna mužovi a muž je rovnoprávny žene. Obidvaja pracujú a starajú sa o deti, ak nejaké majú. Lebo treba žiť.
Vo vlastnom partnerskom vzťahu som sa s nerovnoprávnosťou nestretla. Vidím ju u rodičov, u staršej generácie, dokonca i v mojej vekovej kategórii, ale vo vlastnom vzťahu zatiaľ chvalabohu nie.
No v ostatnom živote bohužiaľ áno. Stane sa, že „pocítim", že som žena, že som niečo menej. Hlavne čo sa týka mojej práce, bohužiaľ. Pretože žena nemôže vedieť čosi na takej odbornej úrovni ako muž. Táto téma mi dnes sadne. Pretože zas to pociťujem…. Tí vyššie postavení to dávajú pocítiť…. Mrzí ma ten spôsob, akým sa to dáva najavo, že som niečo menej, že som žena. Myslím, že podrobnejšie radšej nebudem písať. Tu je namieste otázka, prečo tu ešte pracujem….. táto práca má aj výhody, a tiež asi nikde to nie je ružové…. Raz, keď odídem z firmy, tak o tom všetkom určite na blogu napíšem….
Patriarchálne myslenie tu ešte je, a myslím si, že tu ešte dlho bude. Samotné kvóty, ako sa udávajú (aby bolo v parlamente, v strane, na určitom poste určité percento žien) nepomôžu. Iba zmena názoru, zmena myslenia, hlavne zo strany mužov, že my ženy dokážeme aj viac, jako len uvariť rannú kávu… a prečo zarábajú muži viac? Lebo sú muži. Lebo zamestnávateľ sa nemusí báť, že opustia miesto kvôli dieťaťu, lebo sa nemusí báť, že nebudú pracovať, keď dieťa ochorie, lebo mu nemusia držať miesto počas materskej, lebo….. viac sa cení mužská práca, lebo nemusí utekať vyzdvihnúť dieťa zo škôlky, nemusí s ním letieť k doktorovi, nemusí letieť domov navariť, atď. Teda to je môj názor, takto to vidím ja. Možno, že to až tak čierne nie je, ale momentálne to tak cítim.
Prečo ženská práca v domácnosti a výchova detí nemá v spoločnosti žiadnu cenu? To je dobrá otázka. Za minulého režimu existovalo zamestnanie "domáca", starala sa o domácnosť a deti. Dnes to neexistuje. Pritom je to práca ako každá iná, dokonca, povedala by som, že náročnejšia. Teraz túto "prácu" musí žena stíhať, ako "druhú šichtu". Ale som rada, že aspoň aká-taká emancipácia existuje, a muž pomáha aj v domácnosti. Minule mal správnu poznámku môj kolega. Že toto je problém hlavne panelákových ľudí. U nich v dome by nikoho nenapadlo, aby on, ako syn, umyl riad, alebo povysával. Ale tiež nikoho nikdy nenapadlo, aby, keď bolo treba robiť tvrdé práce v záhrade, aby to robila dcéra…. (ako príklad mi dal kydanie hnoja do záhrady….), bolo to akosi rozdelené. V paneláku sa takáto deľba práce robí ťažko…..
Obdivujem mužov, ktorí sa rovnako ako ženy, venujú aj kariére, ale stíhajú aj rodinu a domácnosť. Takých je málo, ale sú medzi nami. Ktorí vyzdvihnú dieťa zo škôlky, navaria večeru, urobia čo treba v domácnosti.
Právo voliť, vzdelávať sa, riadiť auto, pracovať nielen v domácnosti, zdržiavať sa večer v meste sama, fajčiť, piť alkohol, znásilňovať, podvádzať....to všetko dnes žena môže. V tejto súvislosti mi napadlo, že žena bola v minulosti asi na rovnakej úrovni ako staroveký otrok. Aj otroci sa totiž vnímali ako neľudia, náradie, samozrejmé a nahraditeľné vybavenie domácnosti, ktoré slúžilo na každodenné potreby človeka - muža. Ups, trošku som to asi prepískla, ale kedysi to tak skutočne bolo, možno nie všade a v rovnakej miere, ale žena bola menej ako človek, aj keď človeku - mužovi dávala život (pravdaže nie sama) alebo stála v úzadí a udržiavala sa tam aj napriek tomu, že mnohí muži poznali jej prednosti, ktoré nekončili len za "kuchynskou linkou".
Som emancipovaná žena, pretože študujem a robím si kariéru, vodičák, volím, môžem aj hocikedy fajčiť, piť, nadávať, avšak mohla by som aj vyvinúť sexuálne násilie na mužovi, zastrašiť ho i spochybniť svojím umom...no okrem toho by som mala aj zastávať rolu manželky, matky a domácej pani, ktoré sú súčaťou ženy odjakživa (resp. už nie u každej ženy, ale aj to si dnes môžeme zvoliť). Preto neviem s istotou povedať, či je emancipácia ženy v duchu "stať sa mužom" tou pravou (aj keď toto nie je pravý význam emancipácie).
Uvedomujem si, že je skvelé mať úspech v práci, zatiaľ som na vlastnej koži nepostrehla, že by mi niečo stálo v ceste, alebo že by som bola menej hodnotená ako muži na rovnakom postavení (aj keď je pravda, že len začínam).
Ale niekedy je toho až príliš veľa a kariéra musí ustúpiť podstatnejším a zázračnejším veciam, ktoré náležia práve žene. Keď som sa snažila zosúladiť prácu s domácnosťou, premýšľala som aj nad tým, prečo by som to mala robiť.
Či je prirodzenou povinnosťou ženy starať sa o celú domácnosť aj v dnešnej dobe, či by v novej situácii emancipovanej ženy nemala nastať nejaká zmena, no nikdy som nepremýšľala nad tým, či je byť ženou v domácnosti pod moju úroveň, keďže mám predstavu o tom, čo všetko to obnáša, a je to občas viac než dosť. Je však málo natoľko tolerantných mužov, ktorí by dokázali ustúpiť z tradičnej predstavy o žene a vyšli jej v ústrety tým, že na seba preberú pár "povinností" v domácnosti. Skôr sa vyhovárajú a tvrdia, že to nevedia urobiť, resp. nie tak ako ženy, alebo že sú príliš unavení z práce, pričom na to, že sa môže rovnako cítiť aj žena, často zabúdajú. Je pravda, že ja sama nie som vždy spokojná s tým, ako muž niektoré veci urobí, a potom je určite preňho ľahšie rezignovať a nesnažiť sa ďalej pomáhať. Aj ja sa len učím, len dúfam, že to nakoniec neskončí tak, že všetko ostane len na mne. Inak sa zmením na nervóznu a vystresovanú hysterku, ktorá nebude vedieť obsedieť na jednom mieste v pokoji.
Ženy (avšak nie všetky) v sebe cítia povinnosť priniesť na svet nový život a povinnosť postarať sa nielen oň. Možno preto majú pocit viny a nepokoj v duši, keď sa chcú venovať profesnej kariére, pretože majú pocit, že tým oberajú svoju rodinu o niečo, na čo majú nárok, výsostné právo. Snáď sa to dá zosúladiť tak, aby popri kariére nestrádala ani rodina, manžel či deti. Na to však poznajú odpoveď oveľa skúsenejší muži a ženy ako som ja, keďže nepoznám žiadny fungujúci vzťah (a jeho zákulisie), v ktorom by aj žena bola úspešná vo svojej profesii. Moja mama sa vracala domov z práce unavená a musela nakúpiť, navariť, postarať sa o nás (aj keď sa s nami neučila, špeciálne sa so mnou nerozprávala ani nič podobné....mala dosť práce aj bez toho) a môj otec (neskôr invalidný dôchodca, ktorý mal fúru času) prepadol alkoholu a jeho rola v domácnosti sa zúžila len na pár povinností, do ktorých prenikla iba jedna ženská činnosť, a to občasné varenie. Nikdy v živote neumyl riad, neupratoval ani nežehlil, pretože to boli "babské" povinnosti, do ktorých ho nič nebolo.
Patriarchálne myslenie je podľa mňa stále živé, aj keď občas v skrytej podobe v zmysle súťaženia oboch pohlaví v tom, kto je úspešnejší a múdrejší v práci. Pričom muži často podceňujú ženy a blahosklonne sa vyhýbajú korektným rozhovorom a diskusiám v domnienke, že ženy v danej oblasti nemôžu byť rovnocennými partnerkami. Ale môžu a možno práve z toho majú muži strach. Skôr je smutné, že pokiaľ sa chcú ženy v profesii udržať v spoločnosti mužov, musia "hrať" ich hru a správať sa bojovne ako muži, na čo často nie je pekný pohľad. Ale aj toho sú ženy schopné. Až mi je občas ľúto, že niečo ako emancipácia vzniklo, pretože si chcem rovnako ako pred sto rokmi vychutnať materstvo, zvládať domácnosť, a pritom mať pocit rovnoprávnosti a uznania rovnako ako muž. Mnohé z toho stojí práve na mužoch.
Súvisiace články:
Komentáre
ad 'Pár korún rodičovského príspevku...
las, nemyslím, že rodičovský príspevok je ten najlepší dôkaz neprimeraného spoločenského hodnotenia práce ženy pri výchove detí a starostlivosti o rodinu...
viem si predstaviť aj také riešenie, že rodiny s deťmi by od štátu nedostali ani korunu s poukazom na to, že rodenie a výchova detí je vnútornou záležitosťou rodiny.
rodičovský príspevok nevnímam ako mzdu za ženou vykonanú prácu, ale ako sociálnu výpomoc, ktorá vychádza zo solidarity s mladými rodinami a poskytuje sa do takej výšky, na akú štátna kasa má.
neúcta k práci ženy pri výchove detí a starostlivosti o domácnosť sa podľa mňa týka a je problémom skôr konkrétnych mužov - manželov, svokrov, šéfov v práci, kolegov...
hm, gorda, vôbec si nie som istý...
'ak by vo vzťahu muž zarábal raz toľko peňazí, ako zarába teraz, určite by jeho žienka ostala doma a starala sa iba o domácnosť a deti', alebo krátko, že 'je to o peniazoch'...
Vierka, súhlasím s tebou, že...
dia, čo je podľa teba zdrojom...
žeby mužská ješitnosť?
ja by som si vedela predstaviť aj iný model, starať sa o deti a domácnosť a popritom sa venovať aj iným činnostiam, záľubám, ktoré by nevyžadovali osem hodinovú pracovnú dobu a napĺňali moju predstavu o sebarealizácii, ktorá domácnosťou nekončí (to by bolo možné len pri dobre zarábajúcom mužovi alebo za predpokladu, že by moje činnosti prinášali nejaké peniaze a nezaberali viac času, ako by som na ne mala)...ja s mužmi nechcem súperiť, ani niekomu dokazovať, že na to mám ;) nabieha mi z toho husia koža brrrr
že 'je to o peniazoch' (?)
ak jeden z partnerov zarába viac ako druhý, tak počas "materskej" chodí do práce ten, čo zarobí viac, či už je to žena alebo muž
u nás na východe je to žiaľ tak :| mám okolo seba kopec príkladov
dia, myslím, že si to presne trafila...
gorda, zvláštne je...
nie som si istý, či sú dnešní rodičia zodpovednejší... alebo pohodlnejší a sebeckejší.
hogo
podľa mňa vtedy bolo tehotenstvo faktom a nie dôkaz toho, že partneri spolu dobre vychádzajú alebo či majú peniaze na výchovu detí, tak isto ako bolo faktom, že muž bije ženu a deti
viac mi to vychádza na uvedomelosť
gorda, v niečom s tebou súhlasím...
hej hej
nemáš
gorda, prepáč...
skoda hogofogo
škoda Hogo
prajem všetko dobré, rada som ťa poznala
:)
moja trochu neskora odpoved, ale dufam, ze sa docka precitania (nebol nejak cas..)
"patriarchálne myslenie tu ešte je", no neviem, prečo si myslš, že "tu ešte dlho bude" ... nevysvetlíš???
zmenit myslenie ludi natolko, aby bolo spolocnostou akceptovane, ze aj starat sa o dieta chce odvahu silu trpezlivost a energiu, trva dlho. na to nestaci poslednych 18 rokov.... a tento nas rychly sposob podla mna ani nie je dobry, taketo veci sa maju vyvyjat postupne a pomaly, takze podla mna este par desatroci bude pritomne patriarchalne myslenie.
Vieri, beriem :)