hogo:
Čo si myslíš o mužoch? Akí podľa teba muži sú?
Ako vnímaš rozdiel medzi mužmi a ženami?
Myslíš si, že muži sú na ženách závislí? V čom?
Sú muži menej komunikatívni než ženy? prečo?
Aké sú podľa teba typické mužské vlastnosti?
Je lenivosť komunikovať typická mužská vlastnosť?
Čo si na mužoch osobitne ceníš? čo ti na nich vadí?
Ako si predstavuješ ideálneho muža, aký by mal byť?
Práve dnes sme so spolubývajúcou Snehulienkou len pokrčili plecami a s povzdychom “Chlapi” opustili kuchyňu, keď sa tieto udatné polovičky ľudstva zabrali do debaty, ako by to natreli tomu-ktorému tímu vo futbale. Alebo keď nám so zápalom im vlastným sľubujú, že už tie kvapkajúce kohútiky “určite určite” opravia. Ich odhodlaniu napraviť akúkoľvek krivdu, páchanú vo svete, sa vyrovná len odhodlanie bojovať za ich vlastnú pošramotenú ješitnosť. Sú neuveriteľní hrdinovia, ale najmenšia chrípka ich zloží do postele.
Celé hodiny dokážu vysvetľovať ako opraviť klinový remeň v aute, ale aby nám povedali, ako nás veľmi ľúbia, na to potrebujú času ešte viac. Alebo mlčia a my si to máme domyslieť.
Napriek tomu (či práve preto?) sú muži jedni z najfascinujúcejších bytostí.
So ženami majú toľko spoločné - i keď oni sa radšej ukazujú z tej “drsnejšej stránky”.
Milujem ich odhodlanie, ich zápal za vec, ich technické zmýšľanie, ich schopnosť
prebrať problém bez emócií a vzruchov.
Avšak niekedy by som všetko toto dala za to, ak by sa trošku otvorili.
Ak by trošku riskli to svoje “hrdinské brnenie” a ukázali, že aj oni sú citliví
a aj oni sa neboja plakať. Že aj oni robia chyby a nie sú preto v ohrození života.
Už dávno som prišla na to, že ideálny muž neexistuje.
Jednak by to nemohol byť jeden prototyp, pretože každá žena si svojho ideálneho muža predstavuje inak, a potom, na jedného človeka by bolo toľko vlastností priveľa na jeden život.
Preto som pripravená akceptovať partnerovu nedokonalosť.
Viem, že ani ja nie som dokonalá - potrebuje byť teda trpezlivý a ochotný robiť kompromisy. Nerada sa hádam a tak by bolo celkom výhodné, ak by bol podobnej nátury. Zhrnula by som to do jednej vety ”keby mohol byť dokonalým doplnkom mojej nedokonalosti", to by bol môj ideálny muž.
Nepoznám mnoho mužov do takého štádia, aby som o nich píslala, a preto sa ani nemôžem vyjadrovať k mužskému pokoleniu v globále. Môžem sa iba vyjadriť o mužoch, ktorých som stretávala/stretávam v mojom blízkom okolí.
Muž sa síce stane mužom ihneď po narodení, ale zároveň sa mužom učí byť počas jeho života. Spočiatku (v detstve) sú priveľmi bozkávaní, láskaní a objímaní, až do momentu, keď už nechcú dať mame (sestre, otcovi, babke, dedkovi) pusu, či ruku, či objatie. Vtedy sa odtrhnú od jej (ich) vplyvu a formujú sa v mužov sami. Napriek tomu, že nechcú maminu pomoc, tá na nich aj tak naďalej vplýva. Koľko citu a lásky synovi prejaví do jeho dospelosti, toľko citu a lásky bude muž rozdávať okolo seba celý život. Koľko drsnosti a ignorancie dostane, toľko škodoradostnosti prejaví. Koľkým činnostiam ho v detstve/mladosti naučia, toľko činností v dospelosti bude vedieť spraviť.
Muži sú racionálne osobnosti, ženy sú založené citovo (iracionálne). Mužom sa prisudzuje zásadovosť a úspech, ženám súcit a starostlivosť. Najväčším rozdielom medzi mužom a ženou by mal byť rozdiel fyziologický. Vzťah medzi mužom a ženou by mal byť vždy sprevádzaný záujmom a tolerantnosťou jedného k druhému. Ak záujem chýba, potom ich duševne nič nespája. Vtedy by malo nastúpiť obdobie prekonávania sa. Preto je medzi mužom a ženou potrebná komunikácia. Pozornosťou jedného k druhému sa vzťah prehlbuje.
Na úplnom začiatku vzťahu sú muži pozorní, jemní, dochvíľni a vášniví. A potom, neskôr, sú egoistickí a leniví, neporiadní, zvedaví, samoľúbi a škodoradostní (naozaj česť výnimkám). Spočiatku je žena šťastná, no potom je zronená, keď vidí, že muž jej lásku neprejavuje tak, ako by chcela. A ten nechce ukázať svoju závislosť na žene.
Muž nie je na žene závislý, je pohodlný a žena si myslí, že je od nej závislý.
U väčšiny mužov nenájdeš ohľaduplnosť a obetavosť.
Ja som prestala fajčiť a chodievať na pivo so známymi, keď som spoznala môjho muža.
Muži sú ukecanejší ako ženy. Hm, idem na pivko, za pol hodinky som doma. O.K.
Pol hodinka prešla. Ešte že majú krčmičky záverečnú. Nehovorím tu o tom, že pije pivo. Nech si pije. Ja som síce abstinent, ale jeho pivko mi nevadí, lebo nechodí domov opitý, iba nasiaknutý atmosférou baru, ktorá sa potom celú noc odvetráva na balkóne. Ide o to, že so mnou sa už nevie porozprávať tak, ako na začiatku, keď som mu bola vzácnejšia ako kamaráti.
Muž často postaví ženu pred hotovú vec a žena sa musí prispôsobiť (nemusí, ale čo má robiť).
Muži sú zručnejší ako ženy, lebo si od nich túto zručnosť ženy vyžadujú. Ale koľko pripomínaní je za tým zo strany ženy. Môj muž radšej kúpi umývačku riadu, akoby mal raz denne po sebe umyť hrnček od kávy. Dávali sme plávajúcu podlahu, teda dával ju môj muž. Okrúhle lišty okolo rúrok radiátora osadil až po roku.
Muži v južných krajinách sú vedení k tomu, že matku si treba uctievať (lebo tá ti dala život, živí ťa, šatí ťa, atď.). S úctou k matke sa nesie aj úcta k ženskému pokoleniu. Ale iba do času, kým sa žena nestáva mužovým majetkom (svadba). Potom už je žena iba vykonávateľom toho, aby naučila svoje deti, že matku si majú vážiť najviac na svete a kolobeh sa opakuje. Naše ženy sú očarené týmto záujmom o ne, ľahko sa nachytajú a ťažko vysporiadúvajú s touto črtou južanských mužov.
Muži sú sami so sebou spokojní. Ani neviem opísať, koľkokrát som videla potmehúdsky úsmev na tvári, keď sa "dajú do gala" a potom sa na seba pozrú do zrkadla.
Nemám rada, keď vo vzťahu ustupuje (prejavuje ohľaduplnosť) vždy iba jeden.
Na muža a ženu sa dá dívať z rôznych strán.
Ženy asi nikdy úplne nepochopia mužov, tak ako muži asi nikdy úplne nepochopia ženy.
Ideál muža nie je. V každom veku nám pripadá na mužoch podstatné niečo iné. Mladé ženy chcú starších mužov. Staršie ženy chcú mladších mužov. Muži a ženy, či už sú manželia, súrodenci alebo priatelia, by mali počas celého ich života prekonávať prekážky spoločne vďaka tolerantnosti a komunikácii.
Často premýšľam nad tým, akí muži sú, na čo myslia, keď prechádzam okolo nich a pozerajú sa von oknom, do zeme, či len tak pred seba, keď uhnú pohľadom alebo mi zrazu hlboko nazrú do očí až mi líca sfarbí rumenec. Mnohokrát som sa s nimi rozprávala, premýšľala nad tým, či sa líšia myšlienkami, pocitmi, prudkosťou hnevu alebo žiaľom. Varila som im, oni navarili mne, jedli sme spolu, kúpali sa i milovali. Uvažovala som nad tým, či im inak chutí, či inak cítia dotyky blízkej osoby, či odlišne vnímajú.
Videla som ich plakať, prosiť o odpustenie, smiať sa i hnevať.
Zúfalstvo im kriví tvár rovnako ako ženám, chuť sĺz je rovnako slaná, ak nie slanšia a bolesť, ktorú s nimi cítite rovnako trpká, ak nie srdcervúcejšia (pretože obe skrývajú a vydajú zo seba často len v koncentrovanej podobe alebo vôbec).
V čom sa teda líšime? Asi v maličkostiach, ktoré nás tak priťahujú.
Obdivujem ich rozvahu, keď mi radia, pozornosť, ktorú mi nezištne venujú
a citlivosť, ktorou mi „rozumejú“.
Poznám však aj ich slabosti, občas prepadnú aj bezmocnosti.
Keď umiera aj ich posledná nádej, málokedy hovoria o svojej "prehre" a snažia sa bojovať sami. No niekedy sa to v mužoch nahromadí a stačí nezmyselný impulz a - on plače. Vy cítite ako Vám každou slzou trhá srdce.
V túžbe po láske, po milovaní ženského tela sú dokonca niekedy náruživejší, nedočkavejší a zmyselnejší ako my. Rozpaľuje nás práve ich túžba po nás a my ich zase svojou túžbou provokovať, vábiť a odmietať zároveň. Keď otvoríš jeho srdce, povie ti veľmi veľa, nemusí neustále opakovať, že ťa miluje, aj keď ti to chýba. Možno sme práve v prejavovaní citov otvorenejšie, ale to nesvedčí ani za mak o tom, že sú necitliví.
Potrebujeme ich rovnako ako oni nás.
Ich vrúcne objatie a pocit bezpečia nedokáže nahradiť nič na svete, potrebujeme sa navzájom v láske, v tom, aby sme sa cítili ako ženy. Bez mužov by to jednoducho nebol život.
Čo si myslím o mužoch? Hm. Tiež by som to rada vedela…. :) Nie že by som nemala názor, ale ten sa mení, hlavne podľa nálady, podľa posledného zážitku s nimi.
Muži sú podľa mňa presne, ako sa hovorí: vzduch, ale bez vzduchu sa nedá žit….
Nejde to ani s nimi, ani bez nich. Potrebujeme ich nutne k životu.
A to nielen k vytvoreniu ďalšieho života.
A že akí sú muži? Iní. Iní, a preto vznikajú konflikty, iní, a preto sa dopĺňame.
Každý chlap, podobne ako žena je iná bytosť, iná osobnosť, no napriek tomu ich často „zaškatuľkujem". (napríklad, že sú všetci rovnakí, bla bla bla)
Typickú mužskú vlastnosť neviem, nenachádzam. Slabá ochota komunikovať možno, ale poznám aj výnimky (nie jednu), problém vyjadrovať city, neporiadnosť by som tam tiež možno zaradila, ale väčšinou, ak je prinútený, tak aj toto dokáže potlačiť. Ďalej by som tam zaradila „viac rozmýšlajú vtákom ako rozumom" (hoci neviem, či toto je vlastnosť), ale tiež poznám výnimky. Takýchto vlastností, typických pre mužov, by sa ešte našlo. Že by, výnimky, ktoré poznám, potvrdzovali pravidlo? Tak potom to tak asi bude….
Na mužoch vo všeobecnosti si necením nejaké konkrétne vlastnosti (nemôžem povedať, že by som si cenila na nich schopnosť opraviť niečo, kde poznám kopu takých, čo to nezvládajú).
Na každom z nich si cením niečo iné (vymenovanie by trvalo asi dosť dlho).
A tak isto mi na nich vadia rôzne veci, na každom niečo iné.
Muži sú na ženách závislí v tom prípade, keď im to žena „dovolí", teda ich rozmazná, napr. v tom zmysle, že je vždy navarené, nemusí umyť riad, a podobné „ženské" práce. Ale čim ďalej, tým sú nezávislejší, rovnako ako ženy. Obdivujem chlapa, čo žije sám, sám si varí (hlavne keď dobre :) ), perie, a popri tom tiež pracuje, ako mnohé ženy.
Čo sa týka citovej závislosti (teraz budem trošku škatuľkovať), mám pocit, že asi ženy sú skôr závislé na mužoch než opačne. No to je len môj dojem (podľa seba súdim teba??).
Muži - protipól žien, tak iný a podobný súčasne. Nikým a ničím nezameniteľný doplnok ženských životov, no najmä snov ... osobnosti, ktoré sa ustavične pokúšame zmeniť a oni napriek tomu vytrvalo odolávajú ... sprostredkovatelia najkrajších i najtrpkejších okamihov v živote žien ... bytosti, v ktorých sa maximálny záujem dokáže zmeniť v absolútnu ignoranciu rovnakou rýchlosťou, akou prehrmí letná búrka.
Muži - citlivé a vnímavé dušičky s rôznymi prejavmi strachov či smútkov,
ktoré neraz zahladzujú drsnejším prevedením vlastného ja.
V dnešnej emancipačnej dobe sa dá sotva rozprávať o nejakej závislosti mužov na ženách. Predpokladám, že podobne, ako väčšina žien i muži majú v sebe zakódované isté vzťahovo-citové závislosti ... potrebu kúsok lásky prijať a kúsok odovzdávať.
Komunikatívnosť mužov má úplne iné rozmery, než komunikatívnosť žien. Muži vôbec nie sú menej zhovorčiví, než ženy, no dokážu rozprávať účelnejšie ... majú akúsi prirodzenú schopnosť vypichnúť podstatu veci do dvoch, troch viet a nepotrebujú sa donekonečna vracať ku každému slovíčku každej vyslovenej vety. Po celý život mám akúsi averziu voči nekonečnému táraniu žien o ničom a vždy som si preto lepšie rozumela s mužmi .... jedným z faktorov príťažlivosti muža je podľa mňa schopnosť povedať veľa niekoľkými slovami ... a myslím, že táto schopnosť je oveľa typickejšia pre mužov, než pre ženy.
Jedna zo schopností, ktorú na mužoch naozaj oceňujem je schopnosť správne zhodnotiť situáciu (dané okolnosti) a zaujať adekvátny postoj.
O predstavu ideálneho muža som prišla už príliš dávno na to,
aby som ju znovu oživovala ... ale asi by mal vedieť odovzdať lásku žene tak,
aby o nej nikdy nepochybovala a zároveň by mal vedieť prijímať lásku ženy tak,
aby sa od neho odrážala aj do okolia...
Každý muž je iný, individuálne hodnotenie je preto oveľa presnejšie. Budem teda hovoriť o vačšine tých, ktorých som stretla, aj keď to samozrejme neplatí na každého rovnako.
Muži sú hraví.
Nepanikária, nestrácajú duchaprítomnosť. Potrebujú prejavenú pozornosť a záujem o svoju osobu. Sú hrdí. Radi sa predvádzajú. Určite nie sú na žene závislí, ale niektorí sú pohodlní a aj preto zostávajú so ženou, s ktorou nie sú šťastní.
Asi najväčší rozdiel v ženách a mužoch je v tom, že ženy do všetkého miešajú city.
Akoby sa na svet pozerali cez hmlu.
Nemyslím si, že muži sú menej komunikatívni.
Nemala som problém nájsť si cestu ku komunikácii s mužom.
Môj ideálny muž by mal vedieť ľúbiť, mať podobné životné princípy ako ja a privítala by som tendenciu k riešeniu rôznych situácií dohodou, nie zákazmi a príkazmi.
Na úvod chcem napísať, že keď ma Hogo oslovil s ponukou na tento projekt a poslal mi okruh tém, o ktorých by som mala písať, dosť som sa preľakla. Zrazu som si nebola istá, či mám toľko skúseností a vedomostí o mužoch a o vzťahoch s nimi. Ale prvotný strach som prekonala a sľubujem, že sa budem snažiť písať podľa svojich najlepších schopností a vedomostí :).
Mužov mám rada. Veľmi rada. Som si istá, že bez nich by bol život na tejto planéte veľmi, veľmi nudný. Čo by sme riešili s kamoškami pri káve? Koho by sme preberali, keby neboli všetci naši manželia, priatelia, milenci, otcovia a synovia? Boli by sme úplne stratené. Určite je to tak. Som si istá.
Som rada, že muži sú úplne iní ako ženy.
Aké je to príjemné, keď prídem domov z práce (plnej ukecaných žien) a doma nájdem mlčanlivého a nekomunikatívneho Adama. Nemusím sa na nič hrať, ľahnem si unavená na gauč a Adam mi bez slova masíruje nohy.... bože, čo to píšem?
Tak... a teraz krutú pravdu!
Muži majú kopu strašných vlastností. Robia čudné veci a majú čudné pohľady. Niekedy konajú dosť nepredvídateľne. Niekedy nekonajú vôbec, aj keď by určite mali. Niektorí počúvajú čudnú hudbu a obliekajú si dosť čudné veci. Čítajú divné knihy, pijú litre piva, sledujú ohromne zaujímavé televízne programy. Robia veci, ktoré sú pre nás nepochopiteľné. A my zase robíme veci, ktoré nevedia pochopiť oni. Sme úplne rovnakí a predsa úplne iní. Muži sú naše protiklady, naše druhé ja. Mám kopu priateľov - mužov. Vždy so záujmom počúvam, keď mi rozprávajú o svojich vzťahoch. Veľmi ma zaujíma, ako to vidia a prežívajú oni. A viem, že aj oni sa vedia strašne zamilovať a aj ich zničí rozchod a aj oni bývajú dosť smutní...
Ja som vôbec nikdy nemala rada delenie na mužov a ženy. Nejako mi to bolo proti srsti. Ja som vždy delila ľudí podľa toho, či mi sadnú alebo nie. Sú muži, ktorí majú podobný zmysel pre humor ako ja, majú radi dobrú hudbu ako ja.... A sú ženy, ktoré jednoducho nemusím. Ich pohľad na svet a na život je dosť vzdialený tomu môjmu.
Ale ja som si vždy lepšie rozumela s chlapcami :).
A aj preto si myslím, že bez mužov by bol náš život dosť jednofarebný a nudný. Kto by bol predmetom nášho skúmania, keby ich nebolo? :) My mužov jednoducho potrebujeme! Potrebujeme ich k životu!
Zdravím páni... dnes som bola ku vám veľmi milá!!!
Už sa toho popísalo veľa. Nespočetne veľa slov, stohy papierov, kilogramy kníh.
Nebudem prvá. A ani posledná.
Život bez chlapcov, chlapov, mužov, si neviem predstaviť.
Bez nich by to tu bolo príliš smutné.
Moja mamina vždy s láskou hovorievala „Je to LEN chlap“. Mala som pocit dôverného tajomstva, ako keby k tomu doplnila, že práve preto ich milujeme. Ako kedysi raz niekto povedal, muž je hlava rodiny. Ale žena je krk, ktorý tou hlavou otáča.
Sú rozdielni, a zároveň podobní. Ťažko mi je to kategorizovať, pretože každý je iný. Na každom som si zatiaľ našla niečo, čo bolo skvelé, a tak isto, na každom je niečo, čo mi až tak nesadne.
Muži sú na ženách závislí rovnako, ako sú ženy závislé na mužoch.
Dávame si navzájom pocity výnimočnosti, krásy, porozumenie, lásku. Zároveň si ale nikto z nás neprizná, že sme na sebe závislí, a preto sa snažíme neprísť o svoju slobodu a tváriť sa hrdinsky. Áno, aj ženy sa hrajú na hrdinky, rovnako, ako muži. Len iným spôsobom.
Ak má žena problém s okolím (rozumej práca, kamarátky, čokoľvek sa jej stane za deň), muž sa jej snaží vymyslieť riešenie, pretože to má „v génoch“. No žena v takomto prípade potrebuje iba vypočuť, pohladiť, poľutovať, posťažovať sa.
Na druhej strane, ak majú problém vo vzťahu, väčšina mužov pred tým cúva, a myslí si, že sa to proste vstrebe. Neradi riešia vzťahy, je to pre nich zložité. Možno si uvedomujú, že nech povedia čokoľvek, my to budeme rozoberať do najmenších detailov, a niektoré z nás sa dopracujú k výsledkom, aké muža ani nenapadli. Muž povie, čo si myslí, priamo, stručne, a žena hneď začne rozmýšľať, či to myslel tak, alebo onak.
Ale komunikácia je vo vzťahu veľmi dôležitá, no mali by sme sa naučiť nejaké pravidlá. Neodbiehať od témy, hovoriť stručne, jasne (náznaky nepomáhajú), a hlavne nedomýšľať si!
Čo si cením? Každé prejavy lásky, maličkosti, pohladenie, úsmev. Nečakaný telefonát, kedy sa dozviem, že ma niekto miluje a chcel mi to povedať. Nevolal pre nič iné. Priamosť pri niektorých situáciách. Ochranné ramená. Možnosť oprieť sa, možnosť byť niekedy aj krehká, zraniteľná žena.
Vadí mi niečo? Áno, vadí mi, že po čase začnú brať ako samozrejmosť, že pracujete, popri tom vychovávate deti, upratujete, varíte, žehlíte, a ani sa Vám za to nedostane obyčajné ďakujem. Prestanú sa o seba starať, veď už nás majú „isté“. Prestanú dávať najavo svoju lásku. Ideálny muž to bude robiť stále, bude si to uvedomovať, že to nie je také ľahké..
Nie, nemám ideál. Všímam si oči, sú oknami do duše.
Hlavné však je, aby ma mal rád takú, aká som, a na to musí byť hlavne trpezlivý.
Muži sú úžasné bytosti. Osobne k nim mám veľmi blízky vzťah, pretože som vyrastala v spoločnosti mnohých chlapov. Či už to bol otec, alebo brat, alebo množstvo kamarátov mužského pohlavia. A či už to boli dobré skúsenosti, alebo horšie, mi to určite pomohlo aspoň o kúsok viac ich pochopiť.
Doteraz sa mi lepšie rozpráva o všetkých s mužom - kamarátom, ako napríklad s kamarátkou. Mám pocit, že mužský pohľad na problém je niekedy oveľa viac potrebnejší.
Preto si myslím, že muži nie sú menej komunikatívni. Nemajú problém hovoriť o ničom.
A práve preto, že nemajú potrebu intrigovať alebo sa pred niekým pretvarovať, či skrývať, muži sú oveľa úprimnejší.
Ale aj napriek tomu množstvu času, čo som s nimi trávila a trávim si myslím, že
nemôžem povedať, že im rozumiem.
Jeden múdry človek raz povedal, že ženy a muži sú z rozdielnych planét. A mal pravdu.
Svety žien a mužov sa veľmi líšia. A to je práve to, čo ma na nich priťahuje.
To tajomno, tá sila a tvrdosť, ktorá z nich vyžaruje. To, s akou ľahkosťou a nadhľadom dokážu riešiť problémy. To, že nás ženy obraňujú, to, ako sa chcú o nás starať, ale dávajú nám patrične najavo, že nás ženy potrebujú. Že chcú, aby sme sa aj my starali o nich. Aby sme do nich videli a vždy rozpoznali, keď s nimi nie je niečo v poriadku. Potrebujú nás rovnako, ako my potrebujeme ich.
Chcela by som si vyskúšať žiť v úlohe chlapa. Nemyslím si, že to majú v živote ľahšie, ale myslím, že ich životy sú naplnenejšie. Pretože sa nemusia viazať na konvencie.
A na koniec, ideál chlapa?
Myslím, že pre každú ženu ideálny muž inak vyzerá.
Ale môj ideál je nežný, úprimný a láskyplný.
Ak má tieto tri základné a pre mňa najdôležitejšie vlastnosti, tak ostatné neduhy,
chyby či zlozvyky sa dajú prehliadnuť, ak je vo vzťahu láska a tolerancia.
Úspech vzťahu je založený jednoznačne na kompromisoch.
Prechádzajú okolo nás. Priťahujú nás. Sú zdrojom pádov, ilúzií a prebudenia nepoznaných fantázií. Sú všadeprítomní a všetkého schopní. Sú to proste muži.
Bola som zvedavá, akí vlastne sú. Keď som začala dospievať, moje skúsenosti s nimi sa mi zdali nedostačujúce na zodpovedanie tak chúlostivej otázky, a tak som sa rozhodla vzdelať v mužoch. Čítala som knihy, časopisy, pozerala televíziu, neskôr nevyčerpateľným zdrojom sa stal samozrejme pán Internet.
Dozvedela som plno podstatných informácií. Muži boli silní, príťažliví, vedeli byť hrubí, vždy rozmýšľali racionálne, emócie prejavovali inou formou, radi pozerali na športové zápasy, s kamarátmi preberali úplne iné veci, mali radi sex, mysleli na neho každú minútu, neplakali, neboli príliš komunikatívni, skôr vecní a výstižní, boli v politike, obecne viac rozumeli matematike, pracovali pri dome, domáce práce im nevoňali..
Rozdiel medzi mužmi a ženami sa mi zdal čoraz väčší. Všade sa písalo o ženach, potom o mužoch, hýrilo to návodmi a postupmi, každý chcel a potreboval niečo iné, prejavovali sa a jednali úplne inak... Bledla som. Vzdelávanie o mužoch sa zdalo byť nekonečné, zvedavosť ma neopúšťala a rozdiely medzi mužmi a ženami v testoch vykazovali značnú, ba priam obrovskú odchýlku. Muži boli evidentne z Marsu a ženy z Venuše.
Keď som bola na pokraji zúfalstva, vážne som sa zaoberala myšlienkou vycestovať na Mars. Pripravila som si príručky o mužoch a bola som rozhodnutá, každú tézu si dôsledne overiť.
Jedného letného dňa, za zatmenia slnka, ma v sne myšlienky, vôľa a túžba preniesli na Mars. Sklamalo ma to. Fyzickú schránku to vzalo so sebou, takže nepozorovane sledovať obyvateľov Marsu som nemohla. Na Marse to bolo fantastické. Boli tam muži všetkého druhu po fyzickej stránke. Výskum sa začal dobre.
Obyvatelia Marsu sa správali úplne normálne. Chodili do práce, boli megavýkonní alebo extrémne priemerní, niektorí veľmi ukecaní, niektorí nesmierne introvertní...
Keďže tam neboli ženy, mala som plnú možnosť vidieť mužov v domácnosti. U jedného dom žiaril čistotou, mal mnoho kvetov a výborný vkus, iný baječne varil, a pozeral neustále seriály o ženách. Ten ďalší mal rád sex, mal všade bordel, ale bol absolútny metrosexuál. Marsan číslo 367 sa mi zdôveril so svojím komplikovaným vzťahom na diaľku. Tak mu chýbalo objatie, že sme si padli do náruče.
Muži bez žien viedli úplne normálny, svojím spôsobom usporiadaný život.
Praxou zvládali naraz variť, prať, prijímať hovory z práce a vyzerali plne samostatní.
Pokračovala som vo výskume.
Ďalší muži ... kamarátski, niektorí chladní, drzí, iní zase veselí.
Rôznorodosť Marsanov bola nepopísateľná.
Na Marse mi bolo príjemne. Mohla som zažiť milión pocitov za sekundu. Pozorovala stovky mužov naraz. Môj zápisník začínal explodovať.
Akonáhle som sa začala správať prirodzene, čo samozrejme šlo, v prostredí bez konkurencie, muži začali komunikovať veľmi otvorene. Zaujímali sa o to, čo mám rada, vedeli poradiť, mali plno nápadov. Radi mi spravili radosť a neskôr som ich vedela ľahšie potešiť aj ja.
Zistila som, že nemusím nič zatajovať, na nič sa hrať. Nebola som ani slabšia ani silnejšia, ani krajšia ani škaredšia.
Prešlo mnoho dní na planéte Mars. Trošku som tam dospela. Zápiskov bolo čoraz menej. Nedokázala som už odpovedať na sebou položené otázky o rozdieloch medzi mužmi a ženami. Hranica sa akosi stierala. Časom som začala porovnávať už len jednotlivé vlastnosti medzi mužmi. Napríklad: lenivosť, originalita, poriadkumilovnosť, komunikatívnosť, spontánnosť...
Výsledky u mužov ale boli tak rôzne, že ani zo štatistického hľadiska nedávali logiku a zdali sa byť náhodné. Dochádzalo mi, že dôkaz toho, že muži sú komunikatívni, by mi zabral zvyšok môjho snového života na Marse a aj po preskúmaní každého obyvateľa Marsu by som došla len k veľmi subjektívnemu záveru založenému na veľmi subjektívnom hodnotení: mojom hodnotení ich jednotlivých vlastností.
Preskúmať nejaké kombinácie vlastností a skúmať ich u mužov sa zdalo ešte nereálnejšie. Postupy v myslení mali mne cudzie, ale mnohé ženy, ktoré som poznala, ich mali od mojich veľmi odlišné tiež. Aj logiku používali na iných miestach, ako som bola zvyknutá. Na emocionálnej úrovni mi však boli blízki.
Času bolo málo. Prestalo sa mi chcieť ich porovnávať, analyzovať, škatuľkovať. Začala som vnímať len ich aktuálnu individualitu. Prestala som vnímať ich odlišnosť od mojej podstaty. Aby sme si ľahšie a rýchlejšie rozumeli, potrebovala som byť naprirodzenejšia a najotvorenejšia, aká som len dokázala byť.
To vedeli muži nesmierne oceniť. Zisťovala som postupne, že potrebujú temer všetko, čo ja. Chceli byť počúvaní a chceli niekedy len mlčať. Chceli lásku a niekedy chceli aj plakať. Chceli pohladenie a pozornosť a vedeli ju rozdávať.
Stretla som sa v myslení, postojoch, emóciach a túžbach s Marsanmi a stavala som na nich veľmi ľahko priateľstvá. Bola som vnímaná ako žena, ale prijímaná ako človek. A začínala som vnímať mužov ako ľudí.
Pobyt na Marse sa mi krátil. Bol čas odchodu.
Zápisník niekde zapadol prachom. Stal sa nezmyselným, od podstaty odvádzajúcim zlom. Ťahal ma naspäť, nútil dokazovať hlúposti, zaberal mi čas na uvažovanie nad krásnymi spoločnými črtami, ktoré som mohla hlbšie poznávať a nechávať sa nimi opantávať.
Keď som dochádzala v ten letný snový deň z Marsu, jeden Marsan mi podal ďalekohľad a oznámil mi, že keď sa budem vzďalovať z Marsu a budem mať konečne oči otvorené, uvidím ešte na Marse nevídané veci. Trošku ma zarazil, že konečne otvorení!
Cítila som sa ako osvietená :)), nie to že ešte otvoriť oči.
Opäť som prebrala v sne svoje myšlienky a pripravila sa na návrat.
Vzala som ďalekohľad, rozlúčila sa so všetkými kamarátmi a pomaly som stúpala od zeme. Hľadela som na Mars, ako sa pomaličky vzďaľuje.
Na prvom oblaku som sa však spomalila.
Niečo mi nedovolilo odísť. Akýsi zvláštny pocit sa mi usadil v duši a nechcel odletieť.
Pocit, že mi niečo ušlo, že mi niečo zatajili. Alebo možno, že som niečo chcela vidieť len jedným spôsobom.
Nevstupovali do mojich ranných testov, aby mi ich neovplyvnili.
Ale boli tam, od mužov tak neodlíšiteľne žijúce svoj život.
Ženy. Boli tam celý čas v mužskom odeve...
Niet na Marse mužov a niet na Venuši žien. Možno je len Zem.
Čo si myslím o mužoch? Myslím si, že keď sú na svete, tak to asi má svoj význam:-)
Akí podľa mňa muži sú? Mužskí:-) a rozdiel medzi mužmi a ženami vnímam ako fakt.
Myslím si, že sa nemôže hovoriť o závislosti mužov či žien ako o všeobecnom tvrdení na to ktoré pohlavie... záleží od konkrétneho človeka, aký je, akú má povahu, ako sa správa, čo si priniesol (vzorce správania) zo svojej rodiny a pod...
Závislosť na niekom (na partnerovi) je možná u oboch pohlaví...
Vo všeobecnosti by sa možno mohlo tvrdiť, že muži sú menej komunikatívni než ženy, ale to je tým, že muži komunikujú inak ako ženy, preto sa zdá, že menej... muži sú vecnejší, ženy sa viac zaujímajú o prežívanie, pocity, idú viac do hĺbky...
Typické mužské vlastnosti?
Opäť jedna otázka, pri ktorej by som nerada zovšeobecňovala, pretože čo niekto považuje za typickú mužskú vlastnosť, tak ju môže mať aj žena a naopak. Nespomínala by som vlastnosti, ide skôr o to, aké sú rozdiely medzi mužmi a ženami. Dôležitú rolu v ich živote hraje konkurencia, súťaživosť, ťažšie dokážu vyjadrovať svoje pocity, v správaní reagujú na vecnej, praktickej úrovni, skôr sa zameriavajú na riešenie veci ako pochopenie, vcítenie sa...
Určite by som nepovedala, že lenivosť komunikovať je typická mužská vlastnosť... to, ako s mužom komunikovať, závisí od toho, aký je ten konkrétny muž a tiež aká je tá žena, potom od konkrétnej situácie, v ktorej sa nachádzajú, čo prežívajú a pod., ak muž, keď príde napríklad z práce, nemá chuť komunikovať, ale chce byť chvíľu sám, tak je to prirodzené a na to má právo a potrebuje to každý človek... v poriadku je to dovtedy, kým to obom vyhovuje... iné je, ak takmer nekomunikuje, to už potom problém je a bolo by dobré, aby si uvedomil, že ak chce žiť vo vzťahu, tak predsa len by komunikovať mal... to už sa ale rieši v konkrétnej situácii, v konkrétnom vzťahu.
To, čo si na mužoch cením a čo mi na nich vadí sú veci, ktoré sa netýkajú iba mužov, ale všetkých ľudí, i keď ak človek hovorí o mužovi ako potenciálnom partnerovi, tak sú tam určité špecifiká...
Cením si, keď si muži dokážu stáť za svojim slovom v zmysle, čo sa sľúbi, to sa dodrží, keď berú partnerku ako rovnocennú (čo sa týka práce, domácnosti - žiadne delenie úloh na mužské a ženské, sexu...), keď sú samostatní, pracujú na sebe...
Vadí mi opak predchádzajúceho a samozrejme rôzne formy násilia...
Ideálny dokonalý človek neexistuje, teda ani muž... môže sa k tomu približovať vo vzťahu vtedy, ak sa stretnú partneri, ktorí si ľudovo povedané "sadnú", teda rozumejú si, v zásadných veciach majú podobné (rovnaké) názory, sú rovnocennými partnermi, dokážu spoločne riešiť problémy, i keď majú svoje drobné "chyby", tak je to vykompenzované a sú so svojim vzťahom spokojní, sú pre seba navzájom "ideálni"...
Ak by som tu mala aspoň slovom vytvoriť ideálneho muža ako rozprávku, tak by bol (prepáčte mi, ale začnem fyzickým opisom, keď už mám pre seba idealizovať:-)) vysoký, mierne vyšportovaný (rozumej žiadny kulturista:-)), tmavé vlasy (tu som sa musela zasmiať, lebo som si spomenula, že od základnej školy sa stále opis mužov medzi dievčatami týkal tmavých vlasov a modrých očí... nezáleží na farbe vlasov či očí, je to individuálne... aj tak raz budú sivé, ak si ich nemieni dotyčný farbiť:-), ale kedže si môžem vytvoriť rozprávku, tak to budú tmavohnedé až čierne), oči tmavomodré alebo hnedé, muž, ktorý sa v medziach normy o seba stará... prejdem ďalej, mal by to byť muž, ktorý má prácu, ktorá ho baví, v ktorej sa realizuje a ktorá je patrične finančne ohodnotená (teda dostatok na udržanie určitého štandardu, pre ujasnenie proste mať peniaze na to, čo je potrebné, ale tiež nerozmýšľať nad tým, či toto teraz môžem alebo nie... nemyslím milionára, i keď:-)), mal by mať všeobecný rozhľad, mať zmysel pre humor, miloval by svoju partnerku, ktorej by prejavoval lásku nielen slovom, ale aj svojou podporou, spoluúčasťou na chode rodiny (tu rátam aj výchovu detí) a domácnosti, drobnými pozornosťami, s ktorým by sa dalo o všetkom porozprávať, dobrý milenec... proste ideálny a taký je pre každú ženu trochu iný... ale vlastne zase až také nereálne to nie je...
A keďže dokonalý muž neexistuje, mali by sme to prijať a vedieť, že muži a ženy sú rozdielni, ich myšlienky, pocity, prežívanie a správanie sú iné... vo vzťahu by sme sa mali učiť tieto rozdiely rozpoznať, využiť pre fungovanie vzťahu a nie ich vyčítať, bojovať s nimi...
Súvisiace články:
Komentáre
tak, uz sa to tu
Skvelá vzorka
Čo ma teší,že si aj v dnešnej emancipovanej niekedy i feministickej dobe,naše ženy blogerky nedokážu bez nás mužov / blogerov / predstaviť život.
Mám aj pocit,že väčšina sa zhodla i na vlastnostiach muža...škoda,že na mňa to moc nesedí :))
Určite to nie je môj posledný koment,len musím do vane,dnes nám tečie teplá voda len do pol desiatej :))
milé blogerky, priznávam bez mučenia...
od nádeje, prekvapenia a radosti až po pochybnosti, smútok, beznádej...
tieto pocity sa vo mne striedali od eseje k eseji, neraz dokonca i medzi začiatkom a koncom eseje tej istej autorky.
<b>moja nádej pramenila zo skutočnosti, že väčšinu z vás my muži priťahujeme</b>, že nás považujete za nenahraditeľnú súčasť svojich životov, že veríte v možnosť dorozumieť sa s nami.
<b>môj smútok až beznádej vyvolával</b> zreteľne pozorovateľný <b>fakt, že</b> s plynúcim časom, vekom a dozrievaním <b>vaše očarenie mužmi klesá</b>... že čím viac máte s nami zraňujúcich, bolestných skúseností, tým menej nám dôverujete, tým menej veríte v možnosť pochopiť nás a tým viac na túto možnosť rezignujete.
<b>hm, naozaj smutný proces</b> a pre ženy i pre mužov <b>neradostná životná perspektíva... </b>
verím, že pre nás mužov, pre hrdinský rys našej mužskej podstaty, <b>aj veľká výzva. </b>
hogo, to vieš
hmm, hogo
žabka, nemal som na mysli...
skôr pozorujem, že ženy dôveru k mužom postupne strácajú s vekom, u žien nad štyridsať je táto strata často zreteľná a prechádza dokonca v averziu, niekedy hraničiacu s nenávisťou k mužom (často pozorujem u rozvedených žien, ktoré majú pocit, možno občas oprávnený, že ich partner podrazil či podviedol).
lulla, nevyčítam vám to...
ja zase neviem posudit
Hogo
žabka, rýchlo zabudnúť na zlé...
dúfam, že ti tento prístup vydrží.
lulla, jasné, aj muži...
hogo
ako Lusia poznamenala, myslim, ze to iste plati aj u vas, muzov..
lu, prepáč...
Možno pri sklamaniach
súhlasím s hogom - je to veľmi veľký dar
a veľa "zlých" vecí z minulosti ešte aj teraz preciťujem
:(
asi je to charakterom
alebo v minulosti nezodpovedanými otázkami?
teide, a aké vlastnosti
oli, tiež mám sklon...
Hogo, prepáčim :)
/okrem Teba samozrejme/
laskonka
las, určite pri sklamaní vo vzťahu...
lu, dík za prepáčenie...
hmm,laskonka..aj keď už netečie teplá voda
Aj odstupom času nič neberiem ako samozrejmosť,nie som mužom sladkých či zamilovaných slovíčok,partnerka to musí v/e/idieť,rád som pod pantoflem,plačem do vankúša musím stále komunikovať/ po určitých skúsenostiach/ aby som predošiel hádkam či nedorozumeniam.
Tak,neviem či sú to vôbec vlastnosti,ale snáď stačí :))
oli
žabka, vo svojom článku si vyslovila...
žabka - krásne slová: oplácajme všetko láskou, a svet bude krajší
aj ja verím v dobro ľudí, ale, žiaľ, naučila som sa v neho veriť iba ja sama
veľmi TI závidím tvoje šťastie, že si mala pri sebe mamku tak blízko (a je mi smutno, že to tak už nie je)
hogo, lenže jedno s druhým
las, súhlasím, súvisí...
lulla, zaujalo ma...
myslíš si, že v dnešnej dobe je ešte vôbec možné, aby muž žene niečo zakazoval a prikazoval? nemyslíš si, že sklon zakazovať a prikazovať majú neraz (aj) ženy?
lusia, dík, že si k nám mužom...
teide, som rada, že si sa neutopil :o))
hogo, za málo :)
oli, vieš, snazim sa to brat
tak isto, vsetky zle veci sa mi stali iba preto, aby som sa z toho poucila, posilnilo ma to, pripravilo zase na nieco ine.. nie vzdy to ide tak lahko, ako teraz pisem, ale snazim sa na to pozerat z tohto uhla..
lusia, a ako to robíš...
gorda, prekvapilo ma...
a vari ešte viac ma udivilo, že medzi „zlé“ vlastnosti mužov si zaradila aj zvedavosť... čo je na mužskej zvedavosti zlé? nie je vari zvedavosť súčasťou záujmu a pozornosti mužov, o ktoré stojíš?
a že muži stavajú ženy pred hotovú vec? vari ženy proti tomu nemajú naozaj žiadnu protizbraň?
tvojej skúsenosti s mužmi rozumiem tak, že my chlapi ako-tak za niečo stojíme v čase zamilovanosti, a potom to s nami ide pekne z kopca... FAKT je to tak?!
Hogo, veď preto
lusia, ak je pravda to...
no
las, nepochybujem o tom...
hogo, písala som iba o mužoch
a asi som aj veľký pesimista
žiaľ v minulosti som mala takých kamarátov a partnerov, ktorí ma citovo zneužívali a to mi nedodalo veľa dobrej "viery" v muža
muži sú zvedaví v egoistickom slova zmysle - väčšinou chcú počuť kladnú odpoveď na to, čo hovoria/robia a preto sa stále pýtajú napríklad aj takto: bol som dobrý? páčilo sa ti to? pekne som to urobil? dobre som to urobil? ako vyzerám?
protizbraňou k "postaveniu žien k hotovej veci" by malo byť dobré slovo a porozumenie, ale veľa krát to nepomáha (pozri sa koľko ženatých mužov sedí v krčmách), žiaľ veľa žien pozná "hotovú vec" vo forme facky a to je zlé
ešte smutnejšie je to, že muži, ktorí by sa mohli "prevychovať" možno aj čítaním týchto stránok, sa k internetu nedostanú
ano, muzi su zdrojom
na dnes vecer sa s vami lucim, a velim odchod do postele..
dobru noc.. :o)
aj ja všetkým
gorda, mužska zvedavosť...
a tá hotová vec v podobe facky... hm, to už sme pri téme násilia, verím, že v ďalších častiach ju otvoríme a pôjdeme do hĺbky.
dobrú noc, dievčatá :)
sygon, výsledok tvojho výskumu...
vŕta mi ale v hlave otázka: prečo je teda medzi mužmi a ženami toľko nedorozumení?
prajem vsetkym dobre rano.. :)
hogo, mozno je tolko nedorozumeni preto, lebo zeny sa boja dat najavo, ze nie su az take krehke, ale ani take zavisle, a muzi zase nechcu prezradit svoju zranitelnost.. preto sa kazdy z nas z casu na cas na nieco hra.. a potom to dopadne tak, ze my mame o com pisat.. :o)
aj ja prajem dobre rano
teide, o tom som pisala ja, ze aj ja poznam kopu chlapov, ktori su hrozne ukecaní (teraz v dobrom). a neboja sa vyslovit pocity, len su aj takí, ktorí sa toho boja.
a ciastocne suhlasim s tym dlhsim komentarom gordy. ked chlap pochybuje, a spyta sa ci to urobil spravne, a zena povie, ehm, milacik, nie az tak, to malo byt takto... tak uz je zle (vo vacsine pripadov)
hm, žabka, myslím, že nám mužom...
toto vedomie vašej sily nepramení ani tak z feministických aktivít žien (radikálny feminizmus podľa mňa vzťahom žien a mužov viac škodí než prospieva), ako z pozorovania a reálneho poznania, aké role dokáže každá žena v jednej osobe zvládnuť (pracujúca žena, priateľka, milenka, manželka, kuchárka, práčka, upratovačka, matka, dobrá duša domova, ...).
a že ste silné, čím ďalej tým častejšie uznávame a tešíme sa z toho...
no s priznávaním našej zraniteľnosti je to inak...
takéhoto priznania sa mnohí z nás naozaj boja, lebo si (ne)oprávnene(?) myslíme (tak sme boli vychovávaní), že vy ženy v nás hľadáte oporu, o ktorú sa môžete oprieť... no ale opri sa o zraniteľnú oporu!?
Vierka, my chlapi sme trochu zmätení...
tak tentoraz som nemyslela na sex
hogo
... zato ja výnimočne ano ;)
Tak k tomu si nedovolim neprispiet..
žabka, ver...
Mongy, vravíš, že len týždeň?
a preto, hogo, monky
Mongy, máš stopercentnú pravdu...
no ten náš odlišný pohľad na svet je dvojsečná zbraň...
na jednej strane je naša odlišnosť zdrojom vzájomnej príťažlivosti, na druhej strane nás od seba vzďaľuje a neraz vytvára medzi mužom a ženou neprekonateľnú priepasť. to, o čo sa neraz celý život usilujeme, je pochopiť, kde je tá magická hranica medzi príťažlivými a odpudivými silami, aby zradných priepstí vo vzťahoch mužov a žien bolo čo najmenej.
Vierka, v článku si napísala, že...
nnno, a aj keď to nejde ani s nami, ani bez nás, teší ma, že nás nutne potrebujete k životu :)
ja mam ten pocit hogo
urcite su a z toho vynimky, len ich nepoznam :)
no a bohuzial potrebujeme vas k zivotu. fakt bez vas to nie je ono :)
hogo, co sa mna tyka,
no a co sa (ne)rozmyslania rozumom tyka, zena si (myslim) viac vazi vztah, ktory ma, a zeny celkovo menej podvadzaju, pretoze ak zena podvedie, znamena to, ze vo vztahu nebolo vsetko ok, a do nevery vlozila aj srdce (vynimky su, samozrejme, aj tu), zatial co muz, ak aj ma vztah, v ktorom vsetko funguje,pokial sa naskytne prilezitost, nema az take zabrany, proste to spravi.. (aj tu platia vynimky).. asi preto sa hovori, ze muzi rozmyslaju niecim inym, pretoze ked maju prilezitost, vyuziju ju a nemyslia na to, ake to bude mat nasledky..
uff, teraz som si vsimla
tak, malazaba, dlha veta
suhlasim
malážabka..s tým podvádzaním si dovolím nesúhlasiť
Možno žena do toho dáva srdce a muž dume niečim iným,avšak štatistika veda je a podľa toho sa častejšie " omylov" dopúšťa jemnejšie pohlavie :))
A teda,že by až toľko žien bolo vo vzťahu nešťastných sa mi veriť nechce.
Respect :))
Vierka, žabka, s názorom...
na flirt, vzťah, sex, neveru predsa vždy treba dvoch...
žabka, ešte k tej citlivej časti...
je super, že v jej existenciu veríš a že si trpezlivá... želal by som si, aby rovnakú vieru a trpezlivosť zdielalo čo najviac žien.
no je tu aj otázka, ako dosiahnuť, aby citlivá časť duše chlapov nebola tak skrytá, že často o nej nechyrujú ani oni sami.
určite v tom môžete veľa pre nás urobiť ako naše trpezlivé priateľky, milenky, partnerky... no ešte viac pre to môžete spraviť ako matky svojich synov, ktoré svojich synov naučia, že za svoju citlivosť sa nemusia hanbiť, že byť citlivý nie je to isté ako byť slabý.
tento mýtus my chlapi sami, bez vašej pomoci, nezlomíme...
hogo, k prvej reakcii
k citlivosti: presne ako píšeš, ja sa o to snažím v mojom vzťahu, a budem sa o to snažiť aj ako matka.. :) byť vnímavý a citlivý je dokonca niekedy veľká výhoda..
žabka, protiotázky...
pátrajú spoluhráčky, či chlap nie je náhodou zadaný?
ak zistia, že zadaný je, mení to nejako ich prístup k „hre“?
k citlivosti:
áno, vnímavosť a citlivosť je ČASTO veľkou výhodou, a preto nevychovávajme zo svojich synov „vojakov“, ktorí predsa neplačú ako nejaké baby... a ak takto svojich synov formujú otcovia či iní muži okolo, od toho sú tam aj mamy a ženy, aby zakročili takúto „vychovu“ korigovali, no nie?
že zo svojich synov budeš vychovávať vnímavé a citlivé bytosti, o tom nepochybujem :)
ano, je v tom rozdiel..
na flirt, vzťah, sex, neveru predsa vždy treba dvoch..."
ak ta osoba nie je zadana, potom ona zo svojej strany nikoho nepodvadza.. (trosku nadnesene, vyzera to, ako keby som s tym suhlasila, no nie..)
ak spoluhracka patra po tom, ci je zadany, tak ma nejaky charakter, a v tom pripade, ak pride na to, ze je zadany, cuvne.. ak nepatra, lebo jej to je jedno, je to jej problem..
ale su pripady (a bohuzial, poznam ich vela), kedy chlap zamlci, klame, vymysla, len aby mu neprisla na to, ze uz zadany je.. v tom pripade je ta baba nevinna.. a este som sa nestretla so zenou, ktora by toto iste robila, aby jej novy milenec neprisiel na to, ze je zadana.. cize v tomto maju menej charakteru muzi.. (nic v zlom, stale hovorim, cest vynimkam.. a co si ini robia vo svojom sukromi, do toho mna nic.. :o) )
Laskonka,dík za odpoveď..až teraz som si ju
Noo,tak jedna atypická vlastnosť by sa u mňa našla.
Spomeniem si na akýkoľvek dátum,ktorý má určitú spojitosť s mojou milou a vlastne nehladiac nato,jej kupujem denne kvet.
Vlastne ešte jedna :)
Ak ženu ozaj ľúbim,nakupovanie s ňou mi príde ako prechádzka sadom plným Jonathánok :)
žabka, trochu predbiehame...
tejto téme budeme venovať osobitný článok, tak navrhujem tu a teraz diskusiu k týmto otázkam predbežne ukončiť.
na záver poznamenám len toľko, že obraz „počestná žena - kurevník muž“ mi nesedí a nech sme my chlapi akí sme, som presvedčený, že takto otázka nestojí... no ale o tom potom, oki? :)
teide
žabka
teide, odvádzaš za nás chlapov...
hogo..ach keby si len tušil
teide, a čo ti bráni??? ;)
mám totiž ten pocit,
Samozrejme,robím si srandu.Pozícia kvetonoša mi sedí viac a ja sa v nej i lepšie cítim.
teide, keby si sa na jeden den prevtelil
nuž, každý čmeliačik...
Vierka, perfektne si to trafila :)
Vierka..ak by tá možnosť bola
De Niro to tiež tak robí a pozri aké výkony podáva :)
Mám však tú schopnosť / nechválim sa :) / že verím v seba a viem,že pud sebapoznania či kontroly,by ma určite priviedol opäť tam ,kam patrím.
Za kuchynskú linku či do gauča k mojej milej :))
hogo..kto, kde, čo trafil??? :)
teide, nepochybujem...
Hogo..pustila ba i gulášik navarila :)
Len by ma zaujímalo,čo ženy na takom mužovi fascinuje ,že i po rokoch spolunažívania a 12 tich parohov stále vkaldá nádej vo fungujúci vzťah ..
teide, s tým gulášikom...
a na tvoju otázku ti neodpoviem, možno niektorá z tu prítomných či okoloidúcich dám... ;)
jasne...ja si počkám :)
hogo
teide, je to o tej nadeji, si myslim
a keby si to raz skusil, prevtelil sa, teide,
Vierka..ďakujem a verím,že klobúk potrebovať nebudeš :)
Ale to už zachádzam do oblasti sci-fi :)
:) uff ahojte všetci zaujímavo diskutujúci ľudkovia!
k citlivosti a zvedavosti mužov....myslím, že vo vzťahu dvoch ľudí panuje (aspoň by mala) aj dôvera a ak sú si blízki, aj muž sa v takejto situácii ľahšie otvára, čo by malo byť samozrejmé a prirodzené...nemyslím si, že s poznaním toho, že je moja polovička citlivá, by som v nej (resp. v ňom) strácala oporu....muž sa prejaví ako ten silnejší v tej chvíli, kedy si myslí (cíti), že je to potrebné...alebo to robí intuitívne, netuším, no moja polovička ma vždy podržala, keď bolo treba...
teiduško: myslím, že by si sa nemal meniť, ani "závidieť" tým hrubším chlapom, možno vôbec netušia, čo znamená mať úprimný a otvorený vzťah so ženou....pokiaľ sa prejavujú menej citlivo, ak sa nikdy neotvoria...nemyslím si, že by existoval chlap, ktorý by bol ako skala celý svoj život....jednak by si to už nebol ty a tá čajočka (rozumej v tvojom prípade ako fešná, vtipná a duchaplná dáma) by na to neskôr prišla...a koniec koncov tá, ktorá má dnes to šťastie, že si jej priniesol kvietok, vie, prečo ťa má rada (ľubká), hm? a na tvoju otázku o nešťastných ženách, ktoré veria v lepšie časy....nuž netuším, asi by som sa mala spýtať svojej mamy...ale inak, nikto nie je výlučne dobrý a výlučne zlý...možno každá z nás potrebuje odlišné množstvo "úderov", aby sme pochopili, že vzťah nemá význam a že sme skôr nešťastné ako šťastné...a u niektorých žien je to podmienené strachom, nízkou sebaúctou a mnohými inými vecami, hm?
ešte sa vrátim ku komentom a textom, aby som na nič nezabudla :)
a k tej zvedavosti, ohľaduplnosti a obetavosti mužov...
dosť si protirečia myšlienky v mojej hlavičke a srdiečku...viem, že sú muži citliví, ale prípad od prípadu... poznám aj muža, ktorý vo svojej sebaľútosti nehľadel na utrpenie svojich najbližších....neviem, či ide o pravidlo, ale pokiaľ sa človeku ubližuje, či je to muž alebo žena, ich vlastné pocity často prekryjú pocity iných...
diuš, tvoja poznámka...
:(
dia, v článku si napísala, že...
<b>premýšľala si, čím to je? </b>
nie je to azda tým, že vy ženy milujete víťazov? že prehry nám netolerujete a neodpúšťate? že ste pripravené kedykoľvek nás vymeniť za „lepší model“? že sa musíme o vás uchádzať podľa vami stanovených, nejasných a neraz v priebehu „súťaže“ sa meniach „pravidiel hry“?
nepriznávanie si vlastných prehier je pre nás často jediná sebazáchovná stratégia... a možno len jej ilúzia.
nemyslím si
no na druhej strane na tom niečo určite je....predstavila som si v tejto chvíli situáciu, kedy by sa môj mužíček dostal do zlej situácie, prišiel o prácu a pod. pokiaľ by sa ten muž napriek prehre snažil svoju situáciu zmeniť, nemala by som dôvod ho opúšťať, odsudzovať a ak by na to nemal dosť síl, snažila by som sa mu pomôcť....avšak dlhodobá sebaľútosť by možno zahubila aj našu lásku, netuším hogo....no to by už bol iný dôvod na odchod, nemyslíš?
a čím to je?
potom je v tom možno aj uzavretosť, neúprimnosť, strach....ak však boli všetky tieto prvky súčasťou vzťahu dvoch ľudí doteraz a ešte stále sú, je zaujímavé, ako môžu ľudia spolu fungovať ako pár, hm
Skúsim prispieť
silvia, mas pravdu, neda sa to
:) aj ja si to myslím silviah
dia, ak poviem, že ženy milujú víťazov...
uznávam tiež to, že je to tvrdenie prehnané, hyperbolické, no asi tušíš, že v ňom niečo pravdy je... a princíp „víťaz berie všetko“ sa dokonca neuplatňuje len vo vzťahu ženy a muža, ale v mnohých iných vzťahoch.
skús sa spýtať väčšieho počtu ľudí, či ich rodičia vychovávali s porozumením pre ich chyba a nedostatky, ale či ich skôr kritizovali za akékoľvek prejavy nedokonalosti, a zistíš, že mnohí si nesieme životom pocit vlastnej nedostatočnosti, lebo pre „dokonalých“ dospelých sme vždy boli len nemožné, nedokonalé, zlyhávajúce deti... a tento tlak na „dokonalosť“, na úspech, sa omnoho viac prejavoval a prejavuje vo vzťahu dospelých k chlapcom než k dievčatám.
silvi, s tvojím tvrdením, že...
aj keď je každý človek jedinečný, aj keď je jedinečný každý vzťah, predsa len je možné a dokonca účelné pracovať s istou typológiou, kategorizáciu, zovšeobecňovaním, modelovaním... bez pokusov identifikovať a pochopiť isté typické, často sa vyskytujúce javy, bez pokusov ich zovšeobecniť, by sa ľudské poznanie (nielen v oblasti vzťahov medzi ženami a mužmi) nikam nedostalo.
jasné, žiadna generalizácia na konkrétneho človeka „nesedí“ presne, ako uliata, vždy je v nej istý stupeň nepresnosti, vždy je to len viac-menej (ne)presný model, no jednako má zmysel takéto modely konštruovať, overovať, spresňovať a potom aj v rozumnej miere využívať...
ešte k víťazom
ak som sa rozhodla pre muža/ženu, s ktorým/-ou chcem byť (teda nie je to flirt), tak ho/ju určite počas týždňa či mesiaca nevymením za iného/-ú
a ak je víťazom, tak je víťazom v mojich očiach, v mojich pocitoch
víťazi tiež prehrávajú a vtedy je to o tom, že ich podporím, neodsudzujem
toto by malo byť obojstranné - celý život je o víťazstvách a prehrách ako vo vzťahoch medziľudských, tak aj vo vzťahoch pracovných poprípade iných
mmmmm
myslím, že černosi po mnohých rokoch utlíčania a rasovej diskriminácie zmenili psychológiu otroka na psychológiu víťaza....povzbudzujú sa navzájom a ich túžba prežívať pocit dostatočnosti a úspešnosti sa stal skutočnosťou....aj keď nemusia byť takí úspešní, majú zo seba lepší pocit....ale to je postup, ktorý skôr podporuje tvoju teóriu víťaza, no zdá sa, že v tomto prípade pôsobí skôr pozitívne a ak niekto v skupine zlyháva, je podporovaný okolím....avšak, keď zlyháva muž, majú z toho iní úspeční muži skôr výhody....možno by sme mali zmeniť optiku, to je vlastne to, čo som sa snažila predstaviť....to znamená, že predstava muža ako víťaza v očiach ženy zmeniť na predstavu o mužovi, ktorý bude mať so ženou vzťah bez strachu z prehry....nešlo by však o vyzdvihovanie toho dobrého a prehliadanie chýb, ale o spoluprácu a vzájomnú podporu....mimochodom, aj ženy majú často pocit, že zlyhávajú, práve vďka tomu, že si myslia, že sa od nich očakáva, že budú dobrými matkami, milenkami, manželkami, že budú zvládať prácu a pod.
gorda, dobre vravíš...
toto je ideál, od ktorého sa však v reálnom živote neraz odkláňame a aj preto je toľko vzťahov, ktoré zlyhávajú alebo sa dokonca rozpadávajú...
sú chvíle, kedy človek proste radšej berie ako dáva a ťažkého bremena sa neraz radi a rýchlo zbavujeme...
o slobodnom vzťah medzi mužom a ženou...
a o tomto by to malo byť, aby sa muž i žena vo vzťahu cítili slobodne a bezpečne, muž bez strachu z prehry (nižší zárobok či horšie auto než má sused...) a žena bez strachu, že keď nebude ako vystrihnutá z life-style časopisu, muž ju zaručene opustí kvôli inej...
no hurááá :)
dia, o závere nemôže byť ani reči...
mimochodom, olga sommerová vlastne inými slovami povedala čosi podobné tomu, čo vo svojom článku veľmi jednoducho vyjadrila žabka:
„Nie, nemám ideál. ... Hlavné je, aby ma mal rád takú, aká som“
hogo, veľmi si ma potešil..
žabka, po zásluhe, či nie??? :)
Ufff, konečne som sa prepracovala až na záver
Dia, to o citlivosti v tvojom prvom (?aspoň myslím) komente si trafila opäť veľmi presne, chcela som napísať niečo podobné :o))
A ... hogo, ešte k tej otázke, ktorú si mi adresoval včera večer (2 min. po tom, ako som sa s klipkajúcimi očami prinútila vypnúť počítač) je odpoveď jednoznačná: nepochybujem o tom, že to platí aj naopak :o))
teide,
teide, teš (či boj?) sa...
och laskonka,to je tak milé pohladenie :))
Klonovanie ja nerád,ale iná varianta už asi nie je,kedže na návštevu spermobanky som pristarý :))
hogo :)
dia, lepší oceán otázok...
teším sa, že mnohé z nich určite otvoríme v ďalších častiach cyklu „Ženy o mužoch“ a ak boh dá, iné zase v cykle „Muži o ženách“ :)
som rada,
a
dúfam, že sa do tohto projektu aj pustíš
a ak áno
dúfam, že to naši muži "nevrátia" naším ženám/blogérkam samými chválospevmi o ženách (myslím za pohanu chválu)
:)
oli, zatiaľ sú naše blogerky...
a čo sa týka projektu "Muži o ženách", nebolo by super, keby ho realizovala niektorá z našich žien-blogeriek, hm???
nóóó, ak by niektorá chcela
je to veľká výzva pre všetky naše ženušky
na to treba mať charakter aj vlohy
sa mi zdá, že sa na "Mužov o ženách" hodíš práve ty (aj keď si muž)
charakter aj vlohy...
hlásim sa do projektu ako prvý dobrovoľník, rád by som si vyskúšal aj polohu "dole" :)
hovorí sa, že
:)
... nádejám sa, že aj najpríjemnejšia :)
dia, zaujal ma tvoj postreh, že...
súhlasím s ním, tiež pozorujem, že ženy viac oceňujú svojich partnerov i deti, kým my muži s oceňovaním svojich blízkych z neznámych dôvodov skrblíme...
výsledkom často je okrem iného to, že naši synovia majú pocit, že ich neuznávame, že nie sú dosť dobrí, a tým do nich nevdojak vkladáme nutkavú potrebu dokazovať svojmu okoliu. svojim partnerkám a hlavne sebe, že SÚ dobrí, že DOKÁŽU byť úspešní, že sa VYROVNAJÚ svojim otcom...
v tejto súvislosti som
hogo
potrebujeme vediet, ze si niekto vsimol aj to dobre, ked to zle si vsima vzdy.. taketo spravanie tiez nezvysuje sebavedomie.. :o( a nie je to len tym, ze ich nechvalili, ked boli mali. ved casto vidime model spravania - rodicia sa hadali, tak ja budem robit presny opak.. preco to teda nefunguje aj v tomto pripade? (zase hovorim, neplati u kazdeho a ak, tak to nemusi byt presne takto, iba kvoli predstave..)
a co sa projektu "muzi o zenach" tyka..
(tymto sa nehlasim, jasne? iba som vyslovila nazor..) :o)
nnno, žabka, zdá sa mi dosť nepravdepodobné...
myslím si, že muži málo oceňujú hlavne preto, lebo ako deti to tak videli u svojich mužských vzorov, hlavne u otcov, a tiež preto, že od svojich otcov sa im dostávalo málo ocenení.
a aj keď platí, že ženy oceňujú viac, v našej kultúre sa všeobecne málo oceňuje, presne s tým zdôvodnením, ako si napísala: za čo ťa mám chváliť? však je to normálne...
s projektom ‘Muži o ženách’ vyčkajme...
hogo, myslela som to trošku ináč
k druhému projektu.. to nebol návrh na začatie spolupráce, iba sa tu objavili pozitívne reakcie (ty si dokonca napísal, že sa hlásiš ako prvý dobrovoľník), tak som zareagovala. nehovorím, že na tom máte/me hneď začať pracovať..
dobrú noc všetkým..
dobru noc, alebo radsej neskoro ako nikdy?
Kocky, thumbs up, skutocne, spolupracovat na prokejte ako je tento, to je osviezujucejsie ako ladove kocky v letnom dzuse.
Mongy- ak sa este k tomuto komentaru prekuses:) - co vymena ziarovky! Tie kohutiky este stale kvapkaju! Ale dnes som mala uzasnu veceru, uvarenu mojim Tigrikom a takisto nasi drahi muzi spolubyvajuci cez vikend vyupratovali nas bytik, takze ste UZASNE, vy muzske stvorenia.
Hogo- "muzi o zenach" ?? Hm, zaujimava myslienka. To bude rozvinutejsie pravdepodobne, ako o my o vas. Mozno aj pre to, ze vacsina muzov bez mucenia prizna, ze je zenami posadnuta ;).
Teide- stary alebo nie, s tvojim romantickym duchom, skvelou pamatou na ruzove zaciatky a ochotou ist nakupovat, si na mojom zozname klonovanych ludi na prvom mieste. A to ti teda poviem, preskocil si zopar celebrit ;)).
Budem sa este snazit si to opat precitat, ale momentalne som velmi ospala. tak len takto v "skratke" ;)
žabka, neboj... :)
k projektu „Muži o ženách“:
ak sa naň niektorá z vás (alebo niekto z blogerov) podujme, ako som napísal, som pripravený spolupracovať :)
tweety, na teba mám otázku ohľadne ješitnosti...
alebo si to myslela tak, že ješitnosť mužov je odlišná od ješitnosti žien? prejavuje sa v inom a inak? môžeš uviesť pár príkladov typicky mužskej ješitnosti?
btw. tvoj <b>ideálny muž ako dokonalý doplnok nedokonalosti ženy</b> je super postreh :) o. i. potvrdzuje názor, že neexistuje jediný prototyp ideálneho muža, ale toľko jeho obmien, koľko je jedinečne nedokonalých žien. :)
teide, a UŽ JE TO TU...
no tak ti treba, si sa nemal vystatovať ochotou chodiť nakupovať a nosením kvetov každý deň... ;)
tweety, že debata mužov o ženách
hogo, že by sme my za ženy povedali
A, hogo, ako skvelý "moderátor" debaty s nami by si v tej opačnej mohol byť tak hlavným organizátorom ako aj jedným z "účinkujúcich" ... ide ti to skvele, tak prečo nie :o))???
las, organizátor a jeden z účinkujúcich???
okrem toho, ak by editorom bola žena (možno skupinka žien, povedzme taký ‘gang štyroch‘ :)), vnieslo by to do projektu aj užitočné intersexuálne napätie a iskrenie, ktoré by proces tvorby článkov oživilo, obohatilo a motivovalo...
a ďalej: vôbec neberieš do úvahy, aká nebezpečná viróza je alergia na hoga... chceš vari, aby niekto na blog.sk prišiel k vážnej zdravotnej ujme, hmmm??? ;)
hogo, rovno gang štyroch :o))???
A alergia na hoga? Toho hoga na blogu v poslednej dobe zase nie je až tak veľa, takže myslím, že nehrozí :o))
vidím, že som prepracovaná :o))
... možno preseksovaná ;)
akože vtipné :o))???
hogo, ak ide o oceán otázok
dia, nemyslím si to...
:) mmmm
v piatok doobeda
co uz k tomu vsetkemu dodat, ved by sa to len v urcitych obmenach opakovalo, tak sa iba ozyvam, ze som tu a vasu diskusiu som si prebehla...tak casom hadam bude viac muzov komentovat a my sa len k vyjadrime k ich nazoru, postoju...
priklad na chlapsku jesitnost ti chyba, hogo?:)
My zeny sme jesitne mozno inak, takym tym inym, svojskym sposobom. Ale toto nie je debata o zenach, hogo, na to si necham dych do druhej planovanej debaty:).
Muzska jesitnost je vlastnost, ktora je muzmi nepriznavana, ale vyskytuje sa uplne ako ich sucast. Mozno si ju ani neuvedomuju a postrehnut ju mozeme my zeny:)
laskonka, ono to bolo myslene
ešte dve poznámky...
india napísala, že životy mužov sa jej zdajú byť naplnenejšie a že by si chcela vyskúšať žiť v úlohe chlapa.
hm, mne sa často naopak zdá, že naplnenejšie sú životy žien, osobitne materstvom...
blízkosť, akú žena zažije s dieťaťom od samého počatia až po dospelosť, chlap nezažije v žiadnom vzťahu...
<b>poznámka 2</b>
prekvapilo ma, že len angie a nepriamo i gorda sa vyslovili k násiliu mužov voči ženám v partnerskom vzťahu...
tweety, priklad zo ziarovkou
hogo, ja osobne neviem posudit koho zivot je naplnenejsi, nikdy som nebola chlapom, ale popravde, na chvilu by som to rada vyskusala.
a co sa tyka nasilia, myslim, ze to sa bude hodit do jedneho dalsieho clanku o konfliktoch.
hogo, ako Vierka povedala,
ja by som tiez chcela vyskusat zit v kozi muza, ale iba na chvilu. inac by som zivot zeny nemenila, ide len o to, ze som zvedava na pocity a pohlad muza. obcas ma laka nezname..
Vierka, žabka, téma násilia...
co sa mna osobne tyka
nedávno som sa stretla s agresiou mladého muža a
o násilí som v prvom článku priamo nepísala, ale násilie je prejavom hnevu, na ktorý som v článku myslela....no možno to bližšie rozoberieme na inom mieste, hm?
hm,
nasilie....v akejkolvek podobe...brrr...poznam zopar chlapcov, ktori akoby nevedeli, co so sebou a prejavuju sa tak, az to hranici s agresiou...niekedy mi to pripomenie superenie samcov z rise zvierat o partnerku...
sme rozdielni, no podla mna preto, aby sme sa dokonale doplnali...nemyslim vsak, ze by sme sa mali snazit niekoho nasilu menit, skor mozno ho pochopit...neist proti sebe ale spolu tym istym smerom
muzska praktickost a racionalnost...treba uznat, k mnohym problemom sa stavaju "lepsie" nez my
a idealny muz? ak zena najde vo svojom partnerovi idealneho (pre nu) muza a on v nej idealnu zenu...ale mozno som len prilis romanticka a idealisticka:)
bodka, možno si naozaj (príliš) romantická...
hm, že by sme sa mali snažiť ľudí pochopiť a nie ich nasilu meniť? pekná myšlienka...
áno, muži svoju citlivosť skrývajú a jedným z dôvodov je, že len málo žien s ňou vie citlivo zaobchádzať.
ale
galthea, možno je to (aj) tým...
inými slovami: naše "vzdelanie" o ženách majú v rukách samotné ženy.
ano,
totiz, ked si vezmem napriklad mojho otca...nikdy som ho nevidela nejak zretelnejsie prejavit city. Ked sa mu niec podari, neskace od radosti, nikdy som ho nevidela plakat...a potom akoby som mala z neho pocit, ze nema city....ale on ich ma...
bodka, necitlivosť...
asi povieš, že to isté zraňuje aj ženy, a asi budeš mať pravdu.
presne